Velká voda, velká politika

Na telo, Zlatica Puškárová

V nedelnej diskusnej relácii Na telo na Markíze sa stretli predseda vlády SR Robert Fico s poslancom a predsedom strany KDH Jánom Figelom, aby diskutovali o velkej vode a velkej politike. O velkej vode sa nakoniec príliš dlho nerozprávalo, nakolko ani jeden z diskutujúcich na túto tému nie je žiadnym expertom. Rýchly prechod k velkej politike však premiéra vyslovene podráždil, co dal moderátorke pocítit. V diskusii o velkej politike a novinkách, ktoré si vláda nacasovala na dni kedy sa celá spolocnost viac venovala práve stúpajúcej hladine Dunaja, však nad svojim oponentom neustále dominoval – co sa týka priestoru i poctu výrokov. Z celkovo sedemnástich faktických tvrdení, ktorými podkladal svoju argumentáciu, boli však tri nepravdivé, jedno zavádzajúce a jeden premiérov výrok sme oznacili za neoveritelný. Premiér v nedelu napríklad opät zavádzajúco interpretoval rozhodnutie Ústavného súdu, podla ktorého je prezident povinný bud sa zaoberat návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora, alebo jej oznámit, že ho nevymenuje a to nie zo svojvolných dôvodov. To má pomerne daleko od premiérom casto opakovaného zjednodušenia, že prezident jednoducho môže, ale nemusí zvoleného kandidáta vymenovat. Nepravdivé je i tvrdenie predsedu vlády o tom, že sme jedna z mála krajín, ktoré majú pozitívny hospodársky rast – ten síce skutocne máme a je nám i predikovaný, avšak Slovensko v tomto prípade v rámci EÚ ani eurozóny rozhodne nie je výnimkou. Opozicný poslanec a predseda KDH použil v relácii až o 11 výrokov menej, než Robert Fico. Aj v tomto mále sa však našli až dve zavádzajúce tvrdenia. Ján Figel by si nemal mýlit pojmy s dojmami, pretože prijatím predbežného opatrenia Ústavný súd SR v žiadnom prípade nevyjadruje svoj názor na prijatelnost ci neprijatelnost napadnutej normy. Ukázalo sa to i v prípade novely rokovacieho poriadku, kedy taktiež ÚS SR najskôr prijal predbežné opatrenie ktorým pozastavil úcinnost novelizovaných paragrafov, no neskôr rozhodol o tom, že sú v súlade s ústavou. Preto ani dnes, ked ÚS SR pozastavil úcinnost novely zákona o organizácii ÚS, nemožno toto pozastavenie vydávat za prejav nevôle súdu k napadnutej novele samotnej.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Teraz, pri tejto kauze Čentéš vaše rýchle, na rýchlo prijaté cez jeden deň 30.apríla opatrenie na takzvané odblokovanie situácie na ústavnom súde je považované samotným súdom za neprijateľné. Za neprípustné, pretože prijal predbežné opatrenie.

Výrok poslanca Figeľa označujeme za zavádzajúci, nakoľko vydanie predbežného opatrenia pozastavujúceho účinnosť novely zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) nemožno interpretovať tak, že túto novelu ÚS SR považuje za neprijateľnú. Takéto konštatovanie bude možné až po definitívnom rozhodnutí ÚS SR o podaní vo veci údajnej protiústavnosti tejto novely, pokiaľ sa ÚS SR stotožní s názorom navrhovateľov.

Zákon na odblokovanie ÚS z 30.apríla 2013 bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní kvôli "závažnosti situácie."Táto novela uplatní tzv. doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z Bangalórskych princípov správania sa sudcov, ktorá bude uplatnená v prípade zablokovania ÚS. 5. júna 2013  však ÚS pozastavil účinnosť tejto novely, čím vyhovel návrhu skupiny opozičných poslancov, ktorí žiadajú preskúmať ústavnosť novely. Ide však iba o predbežné pozastavenie účinnosti novely, ktoré nie je vyjadrením názoru ÚS SR na novelu ako takú a jej ústavnosť. ÚS SR v minulosti napríklad pozastavil i účinnosť novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý bývalá vládna koalícia novelizovala, aby umožnila voliť generálneho prokurátora verejne. Napriek tomu, že túto novelu najskôr ÚS SR predbežne pozastavil, v konečnom rozhodnutí rozhodol, že nie je protiústavná a že generálneho prokurátora môže NR SR voliť podľa svojho rozhodnutia tak tajne ako i verejne. Tento príklad ilustruje to, že vydanie predbežného opatrenia pozastavujúceho účinnosť istého právneho predpisu nie je vyjadrením názoru ÚS SR na ústavnosť daného predpisu - tým je až konečné rozhodnutie o prípade.

Zvolili ste v Národnej rade (Jozefa Čentéša za GP – pozn.) …po vzájomných vydieraní sa…

Výrok premiéra Fica označujeme za neoveriteľný, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy o vzájomnom vydieraní sa medzi poslancami bývalej vládnej koalície v prípade opakovaných volieb generálneho prokurátora. O údajnom vydieraní v parlamente informoval poslanec Matovič: "Povedal som, že v parlamente ihneď po voľbe generálneho prokurátora sa šírila informácia, že 4 poslanci boli kúpení, jeden hlas mal stáť 300 tisíc eur a dvaja boli vydieraní a tak ako som už hovoril v predošlej časti." Takéto vyhlásenie sme mohli počuť z jeho úst, napr. v relácii V politike, 30. apríla 2011. Okrem toho, že táto samotná informácia je neoveriteľná, poslanec Matovič narážal na údajné vydieranie poslancov vládnej koalície neznámou stranou, aby nehlasovali za koaličného kandidáta a hlasovali za Dobroslava Trnku, nie vydieranie poslancov aby hlasovali za Jozefa Čentéša.

A teraz najnovšie vyhlásili (opozícia – pozn.), že nedajú žiadneho kandidáta na šéfa NKÚ.

Tento výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, nakoľko tri opozičné strany - KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS (tzv. Ľudová platforma) sa podľa týždeň.sk spoločne dohodli, že nenavrhnú žiadneho kandidáta na post predsedu NKÚ. Informoval o tom Ján Figeľ.

My sme v roku 2010 až 2012 využili 2 miliardy, 200 miliónov euro.

Na programovacie obdobie 2007-2013 bolo Slovenskej republike poskytnutých 11 498 331 484 eur z eurofondov. Čerpanie eurofondov bolo ku začiatku júna 2010 na úrovni  7,65%  a do konca decembra 2012 sa dostalo na úroveň 37,84%.  Celkové čerpanie medzi júnom 2010 a decembrom 2012 bolo teda podľa týchto údajov približne 3 miliardy 450 miliónov. 

Celkové čerpanie eurofondov bolo ku koncu apríla 2013 na úrovni 40,94%, čo zodpovedá sume približne 4 miliardy 707 miliónov eur. 

Sumu 2,2 miliardy eur spomínal Ján Figeľ v roku 2010 v súvislosti s prognózovanou sumou iba na výstavbu ciest, pričom o tom informovali SME, Trend a Pravda.   

Máme historicky nízku infláciu. To je mimoriadne dôležité povedať. Historicky nízku infláciu, klesá nám nezamestnanosť.

Podľa portálu ako-investovat.sk, ktorý vytvoril historický graf inflácie na Slovensku za roky 1993-2011 bola priemerná inflácia za toto obdobie okolo 7%. Podľa Štatistického úradu bola miera inflácie v roku 2012 3,6 %. Podľa posledných informácií Eurostatu dosiahla miera inflácie na Slovensku v apríli roku 2013 dokonca 1,7 %. Miera inflácie na Slovensku je tak skutočne v historickom porovnaní nízka, i keď nie je historicky najnižšia.

Čo sa týka nezamestnanosti, aktuálne podľa posledných dostupných informácií ÚPSVaR dosiahla "miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v apríli 2013 14,41 %. Medzi mesačne, v porovnaní s marcom 2013 (14,68 %), poklesla o 0,27 percentuálneho bodu (p. b). Medziročne vzrástla o 1,01 p. b. (v apríli 2012 13,40 %)"
Keďže v medzi mesačnom porovnaní nezamestnanosť klesá možno výrok označiť za pravdivý.