Pár týždnov po volbách a politici štartujú nové kolo nepresností. Pavol Paška neovláda stanovy vlastnej politickej strany. Pavol Hrušovský zavádzajúco interpretuje pozíciu svojho bývalého koalicného partnera SaS. Podla Jána Carnogurského zase Slovensko od svojho vzniku dosahuje ekonomický rast, ktorý ho radí v každom roku na špicku v EU. Pravda je ale zásadne odlišná.
Pavol Paška, Pavol Hrušovský, Jan Carnogurský
Filtre
Myslím, že pozitívne signály, ktoré od Smeru zaznievajú o stavbe širokorozchodné, veď tú sme mali začať stavať už minulý rok.
V rámci realizovania výstavby širokorozchodnej trate (ďalej len ŠRT) na Slovensku existuje dlhodobá podpora tohto projektu najmä zo strany SMER-SD. Už v roku 2009 Ficova vláda schválila materiál o príprave projektu výstavby ŠRT. Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy z roku 2009 mala byť výstavba ŠRT začatá v roku 2011 a ukončená v roku 2017.
Po voľbách v roku 2010 však bola realizácia týchto plánov pozastavená, nakoľko vláda Ivety Radičovej vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že tento projekt podporovať nebude. Súčasná vláda R. Fica opäť prejavila záujem v realizovaní projektu ŠRT a zdôrazňuje jeho prevažujúce výhody. "V prípade začiatku realizácie projektu, nie skôr než o päť rokov, bude generovať postupne až 11 tis. pracovných miest a pri správnom akcente štátu na lepšie využívanie súčasnej železnice bude využívaná viac a perspektívne nepostačujúca. Slovenská republika získa štatút tranzitnej krajiny", uviedol pre agentúru SITA znovuzvolený poslanec a bývalý minister dopravy Ľ. Vážny.
Ja si myslím, že, pokiaľ viem, táto daň (pre bohatých, pozn.) už je, tuším, dokonca v Nemecku. No tak a tam vládne kresťanská demokracia.
Čarnogurského výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Nemecku skutočne existuje tzv. daň pre bohatých a zároveň je pri moci kresťanoskodemokratické hnutie. Upozornime však, že táto daň bola v skutočnosti zavedená ešte v roku 2000 počas vlády sociálnej demokracie.
Nemecký daňový systém skutočne využíva progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, tzv. daň pre bohatých. Daň z príjmov pre tých, ktorí zarábajú "nadštandardne", dosahuje výšku až 45%. Fyzické osoby, ktorých ročný príjem spadá do rozmedzia 52 152 - 250 000 eur, je zdanený vo výške 42%. Pre tých, ktorí zarobia ešte viac, podliehajú 45%-nej dani.
Ako hovorí J.Čarnogurský, v Nemecku je v súčasnosti vládnou stranou CDU (Kresťanskodemokratická strana) spolu s CSU a FDP. V roku 2000, kedy bol návrh reformy prijatý, však boli pri moci sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Strana SPD vyhrala voľby v roku 1998 a zostala hlavnou vládnou stranou až do roku 2005. Vo voľbách v roku 2005 potom vznikla patová situácia, keď ani jedna z dvoch veľkých strán nedokázala vytvoriť väčšinu, čo viedlo k vzniku veľkej koalície pod vedením Angely Merkelovej z CDU/CSU, ktorá vládla s podporou sociálnych demokratov. Po voľbách v roku 2009 sa k moci dostala vláda CDU/CSU a FDP a spomínanú daň nechali v nezmenenek podobe.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktoré boli pred voľbami, tak to vychádzalo tak, že síce Smer zvíťazí, ale že jeho víťazstvo môže byť tesné, prípadne okolo polovice poslancov, okolo absolútnej väčšiny, buď tesne pod alebo tesne nad.
Ján Čarnogurský správne interpretuje výsledky predvolebných prieskumov, ktoré strane SMER prisudzovali približne 70 - 80 mandátov.
Podľa prieskumu (pdf.) agentúry FOCUS zverejnený v polovici februára uvádza, že SMER by vo voľbách získal 69 poslaneckých mandátov. Podla prieskumu (pdf.) uverejneného 6. marca 2012, by SMER získal v parlamente 75 kresiel.
Agentúra MVK robila prieskumy v podobnom čase ako agentúra FOCUS. Portál noviny.sk ponúka ich prehľad. Podľa februárového prieskumu by SMER získal 84 mandátov. Marcový prieskum uvádza už len 73 mandátov, januárový naopak uvádza 75 kresiel.
Podľa februárového prieskumu agentúry POLIS by Smer získal 77 kresiel v parlamente.
Nepravda Trvalý odkaz
Slovenská republika vlastne od svojho počiatku má buď najrýchlejší ekonomický vzostup v rámci EÚ, alebo na druhom treťom štvrtom mieste, jednoducho stále sme vo špičke.
Ján Čarnogurský nehovorí pravdu.
Podľa Eurostatu existuje celá rada príkladov, kedy neplatí to, že Slovensko sa nachádza v prvej štvorici krajín súčasnej EU podľa dosiahnutého ekonomického rastu. Jedná sa o roky 1997 (8. miesto), 1998 (11. miesto), 1999 (23. miesto), 2000 (posledné 27. miesto), 2001 (11. miesto), 2002 (6. miesto), 2003 (7. miesto), 2004 (7. miesto) a 2009 (13. miesto).
Pravda Trvalý odkaz
Zníženie počtu poslancov, na to je treba ústavnú väčšinu, na zmenu volebného systému obyčajný zákon.
Ústava SR uvádza presný počet poslancov NR SR. To znamená, že v prípade zmeny počtu poslancov je potrebná ústavná väčšina, resp. ústavný zákon. Volebný systém je definovaný v zákone č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto v prípade zmeny počtu poslancov postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov resp. obyčajný zákon.
V Piatej hlave Ústavy SR Čl. 73 sa píše
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
V prípade akejkoľvek zmeny počtu poslancov NR SR, je teda potrebná zmena tohoto článku Ústavy SR.
Volebný systém nie je definovaný v Ústave SR. Volebný systém ako aj volebné právo definuje zákon č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že ide o obyčajný zákon tak na zmenu volebného systému postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov inými slovami obyčajný zákon.
