Po minulotýždnovom vystúpení v Markíze sa tento týžden predseda vlády Robert Fico ukázal i v diskusnej relácii O 5 minút 12 na Jednotke. Sily si zmeral s dalším predstavitelom KDH, tento krát to bol Pavol Hrušovský. I nad ním premiér jednoznacne dominoval co sa týka priestoru, casu a následne i poctu faktických argumentov, ktoré Demagog.sk overoval. Ani tento týžden si však premiér nepotrpel na faktickej správnosti svojich argumentov – zo šestnástich výrokov bol jeden nepravdivý (premiér opät nepravdivo tvrdí, že opozícia nedokáže svojmu kandidátovi na šéfa NKÚ dat viac než 25 hlasov – pritom, pokial i prijmeme predpoklad, že klub SMERu-SD vždy “dodá” 10 slúbených hlasov, vždy za kandidáta hlasovalo viac ako 25 opozicných poslancov), tri zavádzajúce (premiér rád dezinterpretuje slová opozicných politikov, napríklad Daniela Lipšica ktorý podla neho priamo potvrdil kupovanie poslancov na sklonku druhej Dzurindovej vlády – jeho vyjadrenie však za priame potvrdenie chápat nemožno, navyše to sám dementoval) a dva výroky oznacil tím Demagog.sk za neoveritelné. Co sa týka opozicného poslanca Hrušovského, ten použil iba pät faktických tvrdení. I pri takomto nízkom pocte výrokov sa však dopustil jedného prešlapu – nie je totiž pravdou, že opozícia pri ostatnej volbe šéfa NKÚ stiahla svojho kandidáta preto, že Robert Fico ho oznacil za neprijatelného, ale preto, že sa mal volit opät v tajnej volbe, s cím strany Ludovej platformy nesúhlasili.
Domáca politická situácia
Filtre
Pán predseda, bolo podozrenie za vlády Ivety Radičovej, že za ministrovania Ľubomíra Galka vojenské obranné spravodajstvo odpočúvalo. Bol odvolaný.
Denník Pravda ako prvý 20. novembra 2011 uviedol informácie o kauze odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom, ktoré spadá pod ministerstvo obrany. To v tom čase viedol Ľubamír Galko zo strany SaS:
OTÁZKA: Prečo ste stihli pred poslednou voľbou šéfa NKÚ svojho kandidáta Žilinku?
Pavol HRUŠOVSKÝ: “Preto, lebo ešte pred samotnou voľbou ste vy ohlásili navrhovateľom, že Žilinka je pre vás neprijateľný.”
Dňa 17. mája Ľudová platforma (KDH, SDKÚ, Most) vyhlásila Žilinku za svojho kandidáta na predsedu NKÚ. Zároveň však dodali, že sú pripravení stiahnuť nomináciu ak voľba nebude verejná. „Pokiaľ strana Smer odhlasuje tajnú voľbu, tak sme dohodnutí, že kandidatúru Maroša Žilinku stiahneme,“ povedala Žitňanská. Ľudovci trvali na verejnej voľbe aby sa nezúčastňovalu na hre, ktoré SMER v rámci voľby predsedu NKÚ v parlamente údajne hrá.
My sme predsa povedali, že stačí, keď Ľudová platforma príde s nejakým kandidátom. Keď sa nevedia dohodnúť s pánom Matovičom a s ďalšími, nech Ľudová platforma predloží nejaký návrh na šéfa NKÚ. Oni prišli, ale povedali, že oni ho budú voliť len vtedy, keď bude verejná voľba.
Ja som predložil do Národnej rady návrh zákona o zmene zákona o konaní pred Ústavným súdom, aby v prípade takýchto sťažností, kde navrhovateľ žiada vydať predbežné opatrenie, Ústavný súd mal a musel rozhodnúť do 90 dní.
Dňa 28. septembra 2012 podal Hrušovský spolu s Monikou Gibalovou a Pavlom Abrhanom návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Tento navrh novely zakona zakotvuje povinnost, aby v pripade, ak ustavny sud prijme navrh na zacatie konania o sulade pravnych predpisov podla cl. 125 ods. 1 Ustavy Slovenskej republiky a ucastnik konania navrhne pozastavenie ucinnosti napadnutych pravnych predpisov, ich casti, pripadne niektorych ich ustanoveni, o tomto navrhu rozhodne ustavny sud najneskor do 90 dni odo dna zacatia konania. Momentálne je tento legislatívny návrh v legislatívnom procese.
Podanie ústavnej sťažnosti zo strany pána Čentéša nemá odkladný účinok.
Identický výrok sme už overovali (Na telo, 9. jún 2013). Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v šiestom oddiele, paragraf 52 uvádza, že podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. V bode 2 toho istého paragrafu sa uvádza:
