Faktom zostáva, že keď si aj pozriete a to sám minister financií častokrát vykrikoval, koľkokrát je tá sadzba (bankovej dane navrhovanej smerom, pozn.) vyššia. Keď si pozriete, čo je napísané, koľko očakáva v rozpočte tých 40 miliónov, tak to samozrejme nie je 35 násobok tá naša sadzba, je to možno 4 násobok alebo, alebo rádovo jednociferný násobok tej sadzby…

Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko očakáva, že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP.

Posledný návrh Smeru-SD bol 0,73%, čo je 20 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpočtu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. Ak by platil prvý návrh Smeru (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpočtu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok.

Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40).

Počiatek má pravdu, že Mikloš navrhol "rádovo jednociferný násobok" švédskej sadzby bankovej dane.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Ivan Švejna vs. Ján Pociatek

Zverejnenie východísk rozpoctu pre budúci rok predurcilo tému diskusie medzi exministrom financií Jánom Pociatkom a clenom výboru pre financie a rozpocet Ivanom Švejnom. Kým Pociatek používal skôr argumentáciu císlami, ktoré mali dokazovat, že vláda vlastne ani neplánuje poriadne šetrit, a ked už, tak na obycajných ludoch, Švejna skôr zoširoka obhajoval vládnu politiku a vysvetloval zámery do budúcnosti.