Ivan Mikloš a Ján Pociatek pokracovali v nedelu 3.10. v prezentovaní svojich postojov k rozpoctu na budúci rok a k plánovaným úsporným opatreniam. Kým bývalý minister tvrdil, že vláda bud nešetrí dostatocne, resp. ked už šetrí, tak za to majú zaplatit ludia, súcasný minister sa snažil obhájit opatrenia ako nevyhnutné pre vyhnutie sa "Gréckej ceste". Divák tak mohol mat obcas pocit, že obom je viac menej jedno, co ten druhý tvrdí- len aby sa stihlo povedat to, co bolo dopredu pripravené. Reláciu si môžete pozriet v archíve Markízy, prípadne si precítajte ako diskusiu videli agentúry TASR a SITA.
Faktom ale je, že na Slovensku rástol verejný dlh za posledné dva roky rýchlejšie, ako v mnohých iných krajinách, ktoré pritom museli zachraňovať banky.
Verejný dlh Slovenska bol podľa Eurostatu v roku 2007 29,3% HDP, v roku 2009 to bolo 35,7%.
Rast verejného dlhu je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Prvý prípad je zvýšenie verejného dlhu meraného v pomere ku HDP o percentuálne body. Verejný dlh na Slovensku medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) rástol podobným tempom ako v štátoch, ktoré z verejných financií ozdravovali banky ako napr. Nemecko alebo Veľká Británia, kde medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) dlh verejných financií stúpol v priemere o 9 až 12%. Inak je tomu ale v prípade Írska alebo Veľkej Británie, kde naopak verejný dlh stúpol výrazne rýchlejšie ako na Slovensku.
Druhým spôsobom výpočtu rastového čísla, je zmena verejného dlhu v pomere ku dlhu v prvom roku. Týmto spôsobom zistíme, koľkonásobne sa zvýšil dlh v porovnaní s pôvodnou výškou. Ani v tomto prípade nemal Mikloš pravdu, keď nám narástol dlh približne o tretinu, Írsku takmer o polovicu.
