Od zvolenia a nevymenovania Jozefa Centéša za generálneho prokurátora uplynuli presne dva roky. Generálna prokuratúra nemá svoju hlavu dokonca o polroka dlhšie. Toto nemilé výrocie prišli do TA3 "oslávit" poslankyna SDKÚ-DS Lucia Žitnanská a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej. Lucia Žitnanská si nepomohla ani jedným faktickým nepresným výrokom. Jeden výrok poslankyne SDKÚ-DS sme museli oznacit ako neoveritelný. Róbert Madej fakticky zaváhal dvakrát. Predseda Ústavnoprávneho výboru opakovane zavádzajúco interpretuje postoj Ivety Radicovej, ktorá podla neho mala vydierat koalicných kolegov tým, že v prípade nezvolenia Jozefa Centéša za generálneho prokurátora podá demisiu. Iveta Radicová však nikdy netvrdila, že v prípade nezvolenia Jozefa Centéša podá demisiu. Demisiu mala bývalá predsednícka vlády podat v prípade, ak by bol opät zvolený Dobroslav Trnka. Róbert Madej zavádzal ked tvrdil, že novela rokovacieho poriadku nastavila verejnú volbu natvrdo. Verejná volba sa koná pokial sa na tajnej volbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. Neznamená to teda, že by predchádzajúca vláda zaviedla verejnú volbu generálneho prokurátora "natvrdo" ako hovorí Róbert Madej.
Jednu z tých volieb ústavný súd kvôli foteniu lístkov zrušil…
Podobný výrok sme overovali v minulosti ( Na telo, 22. máj 2013).
V preukázaní – nad mieru rozumných pochybností – toho, že poslanci (volici) si, v nie zanedbatelnom rozsahu, fotili svoje hlasovacie lístky s oznacenou volbou kandidáta, že za pomoci overovatelov resp. medzi sebou uskutocnovali kontrolu hlasovacích lístkov ešte pred ich vhodením do hlasovacej schránky a že koalicné politické strany (ich vrcholní predstavitelia) mali 'ex post' prehlad o tom, ako v prevažnej miere hlasovali ich poslanci. Pri volbe z 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania, a to nie v ojedinelom, ani v malom rozsahu, ak nie v rozsahu prevažujúcom.
Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom."
Výrok bol spomenutý v
