Po tom, ako Európska komisia zverejnila odporúcanie pre Slovensko, sa návšteva podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefcovica dala ocakávat. Šefcovic prišiel do Na telo optimisticky naladený, no analýza jeho výrokov velmi optimistická nie je. Podpredseda EK nesprávne interpretoval odporúcanie EK, ked tvrdil, že podla tohto odporúcania platia malí a strední podnikatelia piate najvyššie tarify za elektrickú energiu. V skutocnosti odporúcanie hovorí, že Slovensko má spomedzi všetkých krajín EÚ piatu najvyššiu energetickú nárocnost hospodárstva aj kvôli vysokému podielu priemyslu. Šefcovic nepozná mieru nezamestnanosti mladých v Španielsku a taktiež zakopol pri pokuse prerátat dlhovú službu Slovenska na pocet rocných rozpoctov Ministerstva financií a Ministerstva zahranicných vecí.
Nepravda Trvalý odkaz
Sme krajina, kde rastie životná úroveň azda najrýchlejšie v celej európskej únii.
Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky.
Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne.
Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií.
Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ.
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách:
Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity.
Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu.
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách:
Podľa Štatistického úradu SR je predmetom analýzy životnej úrovne zisťovanie príjmov a výdavkov domácností prostredníctvom štatistiky rodinných účtov. V tomto smere je Slovensko zapojené do projektu EU SILC 2013, ktorého úlohou je zisťovať ukazovatele o životných podmienkach Slovákov. Slovensko je v tomto zisťovaní od roku 2005. Výsledky SILC však nie sú agregované do jedného indikátora, ktorý by umožnili porovnanie.
Výrok bol spomenutý v
Na telo, Zlatica Puškárová
Odporúcania Európskej komisie a vývoj nezamestnanosti na Slovensku
V druhej casti relácií prišla na rad diskusia o nezamestnanosti. Politickými súpermi boli súcasný minister práce Richter a jeho predchodca Mihál. Richter nekorektne hovorí o údajnom vytváraní a rušení pracovných miest spolocnostou Tesco. Rec došla aj na návrhy zákonov, ktoré by mali zrušit možnost súbehu dôchodku a mzdy v štátnej/verejnej správe, ci dokonca umožnit zamestnávatelovi prepustit zamestnanca ak dosiahne dôchodkový vek. Úspešnejšie sa s interpretáciu popasoval Mihál, ktorý správne opísal základné parametre novely pripravenej poslancami KDH. Minister práce nekorektne spájal novelu z dielne KDH s nedávnym rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, ktoré potrestalo Madarsko. Európsky súdny dvor rozhodol, že Madarsko porušilo smernicu EÚ, tým, že uzákonilo povinný odchod sudcov, notárov a prokurátorov do starobného dôchodku dovršením 62 rokov. Spojenie týchto dvoch prípadov je nekorektné, pretože novela z dielne KDH sa týkala iba vylúcenia nároku na poberanie starobného dôchodku v prípade zamestnania v štátnej správe a netýkala sa konkrétnej profesie. Richter tiež nesprávne argumentoval, že v Ceskej republike je dosiahnutie dôchodkového veku zákonnou možnostou pre zamestnávatela na prepustenie zamestnanca z pracovného pomeru. Bývalý minister Mihál si viedol pomerne dobre. Nevyhol sa však faktickému prešlapu, ked pri uvádzaní nákladov zamestnávatela na zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu úmyselne uvádzal najvyššie možné náklady.
