V nedelnej diskusii Na telo v TV Markíza sa prišli o poslednej novelizácii Trestného zákona, ktorú okrem vládneho SMERu-SD podporila i SaS (okrem poslanca Osuského) a poslanec Hrnciar z Mostu-Híd, rozprávat dvaja poslanci opozície - konzervatívny líder strany OLaNO Igor Matovic a poslanec liberálnej SaS Martin Poliacik. Pre druhého menovaného sú témy liberalizácie drog ci postavenia homosexuálov profilové a v diskusii sa prezentoval predovšetkým pravdivými tvrdeniami. Nemožno mu však nevytknút nepravdivé tvrdenie, že jeho stranícka kolegyna Nicholsonová podala desiatky návrhov zákonov riešiacich rómsku problematiku, pricom pravdou je, že táto poslankyna doteraz podala presne desat návrhov z ktorých iba šest nejakým spôsobom riešilo situáciou Rómov. Poslanec Matovic v našom hodnotení obstál ešte horšie, zrejme si viac potrpí na údernosti svojich vyhlásení než na ich faktickej korektnosti. Na konto si pripísal velké množstvo zavádzajúcich výrokov a poloprávd, napríklad vyhlasoval že všetci díleri drog teraz budú beztrestní napriek tomu, že im stále hrozí väzenie od 3 do 10 rokov, v najlepšom prípade podmienka s probacným dohladom a zápis do registra trestov, co stále za beztrestnost považovat nemožno. Taktiež opakoval tvrdenie, že homosexuáli boli novelou povýšení nad všetkých ostatných ludí, pricom novela iba pridala motív nenávisti z dôvodu sexuálnej orientácie k iným druhom nenávisti, ktoré medzi osobitnými motívmi boli zapísané už skôr.
Moderátorka: “Toto je zaujímavá otázka, pretože toto boli témy vždy vlastné liberálom a odrazu sme svedkami toho, že Sociálni demokrati to chytili naozaj do svojich rúk a vidíme tu, že sa riešia veci, ktoré možno im v minulosti neboli až také vlastné.”
Martin Poliačik: “No počkať, ale v európskom priestore sú to témy vlastné Sociálnej demokracii. To, že Smer sa doteraz odmietal profilovať ako moderná Socálno-demokratická strana, neznamená, že tu nie sú témy, ktoré by jej mali byť vlastné.”
Je pravdou, že z historického hľadiska to bola sociálna demokracia, ktorá otvorila otázky homosexuality alebo starostlivosti o postihnutých a drogovo závislých.
Napríklad Švédsko v 60. rokoch za vlády sociálnej demokracie vyhlásilo štátny program legálneho predpisovania drog. Avšak po dvoch rokoch bol program zrušený pre svoju neefektivitu v boji s drogovou závislosťou. Národným cieľom tak zostáva vytvorenie spoločnosti bez prítomnosti drog. Veľká Británia prijala tzv. Medicine Act, ktorý reguluje ponuku drog na území štátu a špecifikuje, ktoré drogy môžu byť vydávané príslušnými autoritami. Zákon bol prijatý v roku 1968 za vlády labouristu Harolda Wilsona.
Otázka homosexuálnych partnerstiev a iných foriem spolunažívania bola takisto doménou sociálnej demokracie. Už v Deklarácií princípov Socialistickej internacionály sa v bode 14 uvádza, že rovnosť je výrazom rovnakej hodnoty všetkých ľudských bytostí a základnou podmienkou pre slobodný rozvoj ľudskej osobnosti. V druhej polovici apríla 2013 francúzske národné zhromaždenie odhlasovalo zákon o homosexuálnych manželstvách. Vláda je v rukách socialistického prezidenta Hollanda. V Španielsku sa manželstvo rovnakého pohlavia odsúhlasilo v roku 2005 za vlády Zapatera, ktorého strana takisto patrí do ľavicového, socialistického tábora.
Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Výrok bol spomenutý v
Na telo, Zlatica Puškárová
