Slovensko si historicky za najnižšie úrokové sadzby požičiava peniaze.

Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Na telo, 10. februára 2013, O5M12, 10. februára 2013, Na telo, 7. apríl 2013, O5M12, 7. apríl 2013).

Podľa dostupných údajov na stránke cbonds.com a taktiež vyjadrenia šéfa IMP M. Filka, je pravdou, že sme si vo februári 2013 požičali historicky najvýhodnejšie. 

TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca:

"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia." 

Podľa portálu cbonds.com, Slovensko emitovalo dlhopisy so splatnosťou do roku 2019 a 2023 19. marca 2013. Porovnávaním s dostupnými údajmi z predchádzajúcich rokov sme zistili, že výrok je  pravdivý. 19. marca 2013 boli emitované dlhopisy v objeme CHF 175 000 000 so splatnosťou 16. október 2023 a kupónom 2.125%. Podľa prehľadu cenných papierov (cbonds.com), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutočne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podľa dátumu splatnosti porovnateľné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. 

Graf portálu Trading Economics poukazuje na znižovanie úrokových sadzieb 10- ročných dlhopisov Slovenskej Republiky a rovnako aj poukazuje na pravdivosť výroku.

To že Slovensko malo predať historicky najvýhodnejší dlhodobý dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (čas 1:39:15) 1. marca 2013.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Súcasný hospodársky stav a vnútorné záležitosti

Do verejnoprávnej televízie prišli diskutovat hned štyria politici. Prvá cast relácie ponúkla súboj súcasného a bývalého ministra hospodárstva SR - Tomáša Malatinského a Juraja Miškova. Miškov nekorektne hovoril o vývoji výdavkov verejnej správy. V absolútnych císlach síce výdavky verejnej správy rastú (avšak okrem r. 2011), no v relatívnom porovnaní týchto výdavkov s HDP je zrejmé, že výdavky každorocne nerastú. V druhej casti relácie prišli diskutovat minister vnútra Robert Kalinák a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitnanská. Ústrednou témou bola novela zákona o hlásení pobytu obcana. Lucia Žitnanská nekorektne uvádzala, že "omylom" schválený pozmenovací návrh Osuského, mal riešit vypustenie povinnosti nahlásit pobyt po 90 dnoch. V skutocnosti poslanci SMER-SD omylom schválili Osuského pozmenovací návrh zákona, ktorý mal zabezpecit, aby si ludia nadalej mohli zapísat ako trvalé bydlisko aj byt, ktorý majú prenajatý na dobu neurcitú a nemajú súhlas vlastníka bytu. Kalinák nesprávne uvádzal, že pravidlá, ktoré platia už dnes, budú platit aj po novele. To však nie je pravda, pretože novela zákona zavádza povinnost nahlásit pobyt po 90 dnoch, pricom nesplnenie povinnosti sa bude považovat za priestupok. Posledné minúty relácie boli venované nekonecnej volbe šéfa NKÚ. Hoci sa táto téma objavuje v diskusných reláciách už niekolko mesiacov, to nebráni ministrovi vnútra opakovane uvádzat nesprávny pocet hlasov, ktoré získal kandidát Klimeš v poslednej volbe.