A v rámci tej dlhovej brzdy je tu nejaký ústavný zákon a my ešte nad rámec Európskej únie, v zmysle tej dlhovej brzdy musíme v rokoch 2014 až 2015 ušetriť 800 000 000 €.

Aprílový bulletin NBS uvádza (s. 16):

"V roku 2014 sa deficit znižuje o 0,3% hdp viac ako je predpísané minimum a v roku 2015 a dodatočných 0,4% hdp. dôvodom je snaha vlády vyhnúť sa prekročeniu hranice 57% hdp vo verejnom dlhu, ktorá je spojená s nepríjemnou povinnosťou vyrovnaného rozpočtu. To znamená, že slovenská dlhová brzda stanovuje v súčasnosti prísnejšie podmienky ako pravidlá Európskej komisie."

Vychádzajúc z bulletinu (tab. 4) NBS Slovensko v rokoch 2014-2015 bude šetriť, vzhľadom na účinnosť dlhovej brzdy o 1% HDP (rok 2014 0,3% a rok 2015 0,7%) viac ako požaduje EK.  Toto dodatočné šetrenie predstavuje približne 715 mil. euro (prepočet z HDP v roku 2012).

Výrok bol spomenutý v

Téma dňa, Peter Bielik

Peniaze na školstvo

V priebehu uplynulého týždna sa v relácii Téma dna na TA3 stretli minister školstva Dušan Caplovic a predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. Napriek tomu, že obaja páni sa živia školstvom a v poslednej dobe medzi ich hlavné pracovné priority patria urcite aj financné podmienky školstva na Slovensku, ani jeden sa nevyhol nepresnostiam práve v týchto témach, a to nie v jednom prípade. Pavel Ondek niekolko krát spomína pocet nepedagogických zamestnancov v školstve, napriek tomu, že presné císlo neovláda. Okrem toho prezentuje vlastné požiadavky z minulosti v jemnejšom svetle, na druhej strane však plat ucitela v Grécku prestreluje. Dušan Caplovic zase pri interpretácii postoja Odborového zväzu ich požiadavky prehána a plat ucitela na ukážku, tento krát vo Fínsku, prestreluje aj on. Navyše, pri zvýraznovaní svojich úspechov sa porovnáva so svojim predchodcom, pri com volí kritérium, ktoré predchádzajúca vláda vôbec neplánovala adresovat. Na záver možno dodat, že obaja diskutujúci majú medzery v agende, ktorou sa zaoberajú. Zaujímavým je, že práve oni sú v pozícii, kedy rozhodujú o celkovom smerovaní slovenského školstva. Na druhej strane, na niektorých miestach sa zdá, že sa nejedná o medzery, ale o cielenú úpravu faktov.