Američania tam stratili asi 35 000 ľudí. Číňania asi 250 000 ľudí a Kórejci 1 000 000 v tej vojne.

František Šebej uvádza správne číslo len v prípade amerických strát. V prípade Južnej Kórei by číslo o miliónovej strate sedelo len v prípade ak by sme medzi straty započítali aj všetkých zranených. Spoločné straty Severnej a Južnej Kórei sa pohybujú na úrovni pol milióna. Taktiež ani údaj o strate Číny, ktorý spomína F. Šebej ,nesedí s oficiálnymi údajmi o čínskych stratách.

Podľa oficiálnej správy Americkej obrany (U.S. Department of Defense), ktorá korigovala čísla strát v Kórejskej vojne, Američania stratili 33 686 vojakov.  Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 170 tisíc. 

Južná Kórea stratila 175 tisíc vojakov, podľa iných údajov približne 230 tisíc. Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 1 milión. 

Čínske oficiálne zdroje hovoria o približne 150 tisíc zahynutých čínskych vojakov počas vojny.  Po započítaní zabitých, zajatých, nezvestných a zranených a počet vyšplhá na takmer 390 tisíc.

Severokórejská ľudová armáda stratila 290 tisíc vojakov. Povojnové čínske a severokórejské údaje hovoria o až miliónových stratách na strane spojeneckých vojsk (USA - 390 tisíc, Južná Kórea - 660 tisíc). Povojnové údaje USA a Južnej Kórei hovorili o strate 141 tisíc Američanov a 960 tisíc vojakov Južnej Kórei. Neskôr boli čísla o stratách reevidované smerom nadol.  

Celkový počet životov, ktoré si vyžiadala vojna v Kórei v rokoch 1950-53 je na úrovni 1,2 milióna ľudí (s. 154)

Výrok bol spomenutý v

Téma dňa, Peter Bielik

USA, Cína , Rusko a Kórea

V utorok 2. apríla bola témou dna na TA3 Kórejská ludovodemokratická republika a napätie na Kórejskom polostrove, ktoré sa vyostruje v súvislosti s obnovením jadrových testov severokórejského režimu a so spolocnými bojovými cviceniami Južnej Kórei a USA. Na túto tému prišiel do TA3 hovorit poslanec NR SR za stranu Most-Híd a predseda jej zahranicného výboru, František Šebej. Ten nešetril kritikou i silnými slovami na adresu severokórejského režimu a jeho predstavitelov, ktorých nazval ludmi trpiacimi stihomamom. Jeho kritika bola z velkej miery postavená na pravdivých tvrdeniach, nevyhol sa však niekolkým faktickým nepresnostiam a prešlapom. Co sa týka histórie Kórejského polostrova, nie je pravdou, že po Druhej svetovej vojne spadal celý do sféry vplyvu ZSSR. Za nepravdivé sme oznacili i tvrdenie, že pocas Kórejskej vojny nikto neubližoval Severokórejcom - i v tejto vojne trpeli civilisti na oboch stranách. Na tej severnej najmä americkými náletmi ale i juhokórejskými cistkami a vraždením. František Šebej nesprávne citoval i pocty obetí tejto vojny. Z novšej histórie Kórei pozabudol na dezerciu bývalého tajomníka Komunistickej strany práce Hwang Jang-yopa, ked tvrdil, že z krajiny nikdy nedezertoval vysoko postavený clovek z vedúcej pozície v rámci režimu. Jang-yop je považovaný za "otca" severokórejskej štátnej ideológie Juche a od svojej dezercie v roku 1997 kritizoval režim za zradu ideí Juche a budovanie feudalizmu miesto socializmu.