Mimochodom tak v polovici 90-tych rokov tam bol opäť raz hladomor. To bolo vtedy, keď po smrti Kim Ir-sena. Odhaduje sa, že milión ľudí zomrelo od hladu.

Hladomor prepukol v Severnej Kórei v polovici 90. rokov - lete 1995, približne rok po smrti Kim Ir Sena. Odhady počtu obetí na následky hladomoru sa pohybujú od 900 tisíc až do 3,5 milióna obyvateľov. Výrok F. Šebeja hodnotíme ako pravdivý, keďže správne uvádza čas vypuknutia hladomoru, ako aj približný počet obetí (optimistický odhad).

V rokoch 1995 - 1998 bol v Severnej Kórei hladomor (vrchol v roku 1997). Podľa výskumov (s.1) a analýz sa odhaduje, že  na následky tohto hladomoru zomrelo približne 900 tisíc až 2,4 milióna obyvateľov Severnej Kórei. Niektoré mimovládne organizácie odhadovali (s. 1) počet úmrtí spojených s hladomorom na 2,8 až 3,5 milióna obyvateľov. Vtedajší počet obyvateľov KĽDR bol približne 22 až 23 miliónov.

Kim Ir-sen (Kim II Sung) náhle zomrel v júli 1994. Oficiálne sa hladomor datuje o roku 1995. Je preto pravdou, že hladomor vypukol v Severnej Kórei až po smrti Kim Ir Sena. 
Na doplnenie:
K hladomoru sa schyľovalo už skôr. Ako uvádza štúdia Famine in North (s. 4) Korea, Severná Kórea spustila v roku 1991 program, ktorý mal propagovať stravovanie sa len dvakrát denne. V prvej polovici 1994, pred smrťou Kim Ir Sena, severokórejská rozhlasová stanica potvrdila existenciu hladovania v krajine. Hladomor však naplno vypukol v lete 1995, keď Severnú Kóreu zasiahli katastrofické záplavy. 

Výrok bol spomenutý v

Téma dňa, Peter Bielik

USA, Cína , Rusko a Kórea

V utorok 2. apríla bola témou dna na TA3 Kórejská ludovodemokratická republika a napätie na Kórejskom polostrove, ktoré sa vyostruje v súvislosti s obnovením jadrových testov severokórejského režimu a so spolocnými bojovými cviceniami Južnej Kórei a USA. Na túto tému prišiel do TA3 hovorit poslanec NR SR za stranu Most-Híd a predseda jej zahranicného výboru, František Šebej. Ten nešetril kritikou i silnými slovami na adresu severokórejského režimu a jeho predstavitelov, ktorých nazval ludmi trpiacimi stihomamom. Jeho kritika bola z velkej miery postavená na pravdivých tvrdeniach, nevyhol sa však niekolkým faktickým nepresnostiam a prešlapom. Co sa týka histórie Kórejského polostrova, nie je pravdou, že po Druhej svetovej vojne spadal celý do sféry vplyvu ZSSR. Za nepravdivé sme oznacili i tvrdenie, že pocas Kórejskej vojny nikto neubližoval Severokórejcom - i v tejto vojne trpeli civilisti na oboch stranách. Na tej severnej najmä americkými náletmi ale i juhokórejskými cistkami a vraždením. František Šebej nesprávne citoval i pocty obetí tejto vojny. Z novšej histórie Kórei pozabudol na dezerciu bývalého tajomníka Komunistickej strany práce Hwang Jang-yopa, ked tvrdil, že z krajiny nikdy nedezertoval vysoko postavený clovek z vedúcej pozície v rámci režimu. Jang-yop je považovaný za "otca" severokórejskej štátnej ideológie Juche a od svojej dezercie v roku 1997 kritizoval režim za zradu ideí Juche a budovanie feudalizmu miesto socializmu.