V utorok 2. apríla bola témou dna na TA3 Kórejská ludovodemokratická republika a napätie na Kórejskom polostrove, ktoré sa vyostruje v súvislosti s obnovením jadrových testov severokórejského režimu a so spolocnými bojovými cviceniami Južnej Kórei a USA. Na túto tému prišiel do TA3 hovorit poslanec NR SR za stranu Most-Híd a predseda jej zahranicného výboru, František Šebej. Ten nešetril kritikou i silnými slovami na adresu severokórejského režimu a jeho predstavitelov, ktorých nazval ludmi trpiacimi stihomamom. Jeho kritika bola z velkej miery postavená na pravdivých tvrdeniach, nevyhol sa však niekolkým faktickým nepresnostiam a prešlapom. Co sa týka histórie Kórejského polostrova, nie je pravdou, že po Druhej svetovej vojne spadal celý do sféry vplyvu ZSSR. Za nepravdivé sme oznacili i tvrdenie, že pocas Kórejskej vojny nikto neubližoval Severokórejcom - i v tejto vojne trpeli civilisti na oboch stranách. Na tej severnej najmä americkými náletmi ale i juhokórejskými cistkami a vraždením. František Šebej nesprávne citoval i pocty obetí tejto vojny. Z novšej histórie Kórei pozabudol na dezerciu bývalého tajomníka Komunistickej strany práce Hwang Jang-yopa, ked tvrdil, že z krajiny nikdy nedezertoval vysoko postavený clovek z vedúcej pozície v rámci režimu. Jang-yop je považovaný za "otca" severokórejskej štátnej ideológie Juche a od svojej dezercie v roku 1997 kritizoval režim za zradu ideí Juche a budovanie feudalizmu miesto socializmu.
Mimochodom tak v polovici 90-tych rokov tam bol opäť raz hladomor. To bolo vtedy, keď po smrti Kim Ir-sena. Odhaduje sa, že milión ľudí zomrelo od hladu.
V rokoch 1995 - 1998 bol v Severnej Kórei hladomor (vrchol v roku 1997). Podľa výskumov (s.1) a analýz sa odhaduje, že na následky tohto hladomoru zomrelo približne 900 tisíc až 2,4 milióna obyvateľov Severnej Kórei. Niektoré mimovládne organizácie odhadovali (s. 1) počet úmrtí spojených s hladomorom na 2,8 až 3,5 milióna obyvateľov. Vtedajší počet obyvateľov KĽDR bol približne 22 až 23 miliónov.

