V O 5 minút 12 sa v nedelu 24. marca vystriedalo až pät diskutujúcich. O stave slovenského súdnictva prišli diskutovat minister spravodlivosti Borec a jeho predchodkyna Žitnanská. Na tejto diskusii bolo z pohladu demagog.sk najzaujímavejšie to, ako málo faktických výrokov v nej padlo. Lucii Žitnanskej sa však napriek tomu podarilo vyslovit jeden nepravdivý výrok, ked tvrdila, že vo všetkých demokratických krajinách je štandardom, aby sudcovia mali funkcnú avšak nie trestnoprávnu imunitu. Pravdou však je, že medzi európskymi demokraciami nájdeme príklady štátov, kde sudcovia trestnoprávnu imunitu majú (napr. Nemecko) ale i takých, kde nemajú žiadnu imunitu (Švédsko ci Fínsko). Nasledovala diskusia o Cyperskej bankovej kríze, najskôr s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefcovicom, ktorého faktická presnost by mohla byt dobrým príkladom pre mnohých slovenských politikov. Horšie to už bolo so štátnym tajomníkom Vazilom Hudákom a poslancom za stranu Sloboda a Solidarita Jozefom Kollárom. Vazil Hudák sa pomýlil pri popisovaní podmienok záchrany Cypru - Cyperská vláda musí sama získat 6,7 miliardy eur, nie 7,6. Jozef Kollár si zase nepamätal, kolko poslancov z akých poslaneckých klubov podporilo a nepodporilo jeho návrh na zriadenie parlamentného výboru pre trvalý euroval.
Vo všetkých demokratických krajinách platí, že sudca samozrejme je chránený imunitou, pokiaľ ide o jeho rozhodovanie, ale nemôže byť chránený imunitou, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré sa stanú v jeho súkromnom, osobnom živote.
Tvrdenie Lucie Žitňanskej spochybňuje legislatíva viacerých krajín. (zdroje: ústavy jednotlivých krajín, analýza sudcovia.sk) Medzi demokratickými krajinami nájdeme tak príklady štátov, v ktorých majú sudcovia okrem funkčnej i trestnoprávnu imunitu ako i štáty, v ktorých sudcovia nemajú imunitu žiadnu.
Sudcovia Ústavného súdu požívajú rovnakú imunitu ako poslanci parlamentu.
(poslanecká imunita, čl. 62:
Bez súhlasu parlamentu nemôže byť poslanec stíhaný, ani zatknutý alebo iným spôsobom zbavený svojej slobody.
Čl. 114
Zasahovanie inštitúcií štátnej moci a správy, poslancov a iných úradných osôb, politických strán, politických a spoločenských organizácií alebo občanov do činnosti súdov alebo sudcov sa zakazuje a má za následok uplatnenie ich zodpovednosti na základe zákona.
Sudca nemôže byť bez súhlasu parlamentu, a ak parlament nezasadá, bez súhlasu prezidenta republiky trestne stíhaný, ani zatknutý alebo iným spôsobom obmedzený na svojej osobnej slobode."
Čl. 84 Sudcov potvrdzuje parlament; sudcov nemožno zosadiť. Proti svojej vôli možno sudcov zbaviť funkcie iba v prípadoch stanovených zákonom a na základe rozhodnutia sudcovského disciplinárneho súdu alebo trestného súdu. Zákon môže ustanoviť vek, po dosiahnutí ktorého skladajú sudcovia svoj úrad.
Podľa § 13 zákona o súdnej moci, sudca a prísediaci požívajú počas doby trvania výkonu ich funkcie imunitu.
Trestné stíhanie voči sudcovi môže začať iba generálny prokurátor. Sudca nesmie byť zadržaný ani stíhaný bez súhlasu parlamentu."
(1) Právne postavenie sudcov ustanoví osobitný spolkový zákon.
(2) Ak sa spolkový sudca počas výkonu svojho úradu alebo mimo neho previní proti zásadám základného zákona alebo proti ústavnému poriadku krajiny, môže Spolkový ústavný súd 2/3 väčšinou na návrh Spolkového snemu (Bundestag) rozhodnúť, že sudca bude preložený do iného úradu alebo zaradený do dôchodku. Ak ide o úmyselné previnenie, môže byť prepustený.
(3) Právne postavenie sudcov v jednotlivých spolkových krajinách ustanovia osobitné zákony v každej spolkovej krajine.
(5) O žalobe na sudcu spolkovej krajiny rozhoduje Spolkový ústavný súd."
Výrok bol spomenutý v
