Bol som pri schvaľovaní predchádzajúceho rozpočtového výhľadu na súčasných 7 rokov (2007-2013, pozn.). Trvalo to v podstate rok a pol, lebo Prodiho komisia končiaca v roku 2004 navrhovala základ a potom za Barrosovej komisie skoro rok trvalo, kým sa našiel kompromis.

Je pravdou, že už Prodi sa ako predseda EK v roku 2004 zaoberal rozpočtom EÚ. Po nástupe Barrosa trvalo približne rok kedy bola dosiahnutá konečná dohoda na rozpočte EÚ. 

Bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi sa naozaj začal zaoberať zostavením rozpočtu na roky 2007-2013 od začiatku roku 2004, keď sa postavil proti navrhovanému zníženiu platieb členských štátov do rozpočtu EÚ. Kritika sa týkala predovšetkým čistých platcov. Návrh rozpočtového rámca EÚ na roky 2007-2013 bol predstavený v júli 2004.

José Manuel Barroso, ktorý vystriedal Prodiho v kresle predsedu Európskej komisie v novembri 2004. Finálna verzia rozpočtu na roky 2007-2013 bola schválená až v decembri 2005.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Politické dianie v uplynulom týždni.

Minulý týžden bol bohatý na udalosti, a tak tém v O5M12 bolo hned niekolko. Úvodné minúty relácie boli venované Richardovi Sulíkovi a hodnoteniu volby a dalšieho smerovania strany SaS. Staronový predseda SaS sa aj v pomerne krátkom casovom priestore a bez politického oponenta, dopustil hned dvoch faktických prešlapov. Richard Sulík opakovane považuje volebný program SaS za najlepší. Je síce pravdou, že podla dvoch hodnotení bol volebný program Slobody a Solidarity vyhodnotený ako najlepší. Na druhej strane, v dalších troch hodnotenia až tak dobre nedopadol. Richard Sulík zakopol aj v európskej téme, ked úmyselne uvádzal najvyšší možný podiel Slovenska v prípadnej pomoci Cypru. Výška slovenského podielu na tejto pomoci závisí od toho, ci záchrana Cypru pôjde z trvalého alebo docasného eurovalu. V druhej casti relácie sa stretli predseda parlamentu Pavol Paška a predseda KDH Ján Figel. Pavol Paška zabudol pridat jednu nulu k deficitu EÚ za minulý rok. V císla spravili problém aj Jánovi Figelovi, ked velmi nepresne odhadoval objem zdrojov, ktoré idú cez verejné obstarávanie. Predseda parlamentu sa nesprávne domnieva, že všetci generálny prokurátori od roku 1989 boli zvolený širokou dohodou. Pavol Paška má stále problémy s interpretáciou rozhodnutí Ústavného súdu vo veci volby generálneho prokurátora. Tentokrát, považoval predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci novely rokovacieho poriadku, za rozhodnutie o neústavnosti volby ako takej. Volba generálneho prokurátora je témou diskusných relácií už viac ako tri mesiace, no zdá sa, že ani pocas takejto dlhej doby, sa politici nezoznámili dostatocne s rozhodnutiami Ústavného súdu. Druhou a horšou možnostou je, že politici úmyselne nesprávne interpretujú verdikty Ústavného súdu.