Životná úroveň je vo Venezuele nižšia než v okolitých krajinách a je dôsledkom politickej nenávisti k súkromnému vlastníctvu a jeho zoštátňovania.

Ani podľa jedého z dvoch štandardne používaných ukazovateľov životnej úrovne - HDI a HDP na obyvateľa, Venezuela nemá nižšiu životnej ako okolité krajiny, naopak v porovnaní so susedmi, alebo dokonca v kontexte celej Latinskej Amerike si vedie veľmi dobre. Výrok Ivana Štefanca je preto evidentne nepravdivý.
Podľa dát UNDP má Venezuela najvyšší HDI zo susedných krajín (Brazília, Kolumbia, Guayana) a celkovo sa v regióne latinskej Ameriky a Karibiku nachádza v prvej polovici. Vyššiu úroveň podľa tohto ukazovateľa v dosahujú napríklad Čile, Argentína, Uruguaj, Mexiko, Kuba, Panama, alebo niektoré malé karibské ostrovy. 

Pokiaľ sa pozrieme na ukazovateľ HDP na obyvateľa, zistíme, že Venezuela patrí medzi najbohatšie krajiny latinskej Ameriky, keď pred ňou sa momentálne umiestňuje iba Čile, Argentína, Uruguay a niektoré malé krajiny karibskej oblasti.

HDP na obyvateľa:

Výrok bol spomenutý v

Iné

Smrt Huga Cháveza

Hladinu svetových médií v posledných dnoch rozvírila správa o smrti prezidenta Venezuely Huga Cháveza. Postoje na túto výraznú postavu svetovej politiky sa však znacne rôznia a nebolo tomu inak ani na Slovensku, kde debata akcelerovala po tom, co poslanec za SMER a predseda Výboru NRSR pre európske záležitosti Luboš Blaha poslal do Venezuely list, v ktorom okrem iného prezidenta Cháveza oznacil za nádej politickej lavice po celom sveta. Na tento výrok reagoval poslanec NRSR a podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec, ktorý poukázal na zlú ekonomickú a bezpecnostnú situáciu krajiny. Bohužial, kým v bezpecnostnej otázke má Štefanec pravdu, životná úroven vo Venezuele nie je podla ukazovatelov taká zlá, ako sa snaží podpredseda tvrdit. Venezuela má v rámci Latinskej Ameriky jeden z najvyšších HDP na obyvatela a podobne je na tom aj podla ukazovatela indexu životnej úrovne (HDI). Okrem pánov politikov sme sa rozhodli skontrolovat aj komentár slovenského pravicového novinára Lukáša Krivošíka, ktorý v clánku "Venezuela, náš vzor?" využíval množstvo faktických údajov. Výsledok nie je tiež bezchybný. Kým v otázke štátov s vyšším HDI na juh od rieky Rio Grande je to evidentne dôsledkom nedostatku pozornosti, pri výroku o kritike venezuelskej opozície voci Spojeným štátom sa môže jednat o tendencné upravovanie a zvelicovanie skutocnosti. Viac nepochopitelným je však vybuchnutie Ivana Štefanca, ktorý by ako odborník na ekonómiu rozhodne nemal sklznut k tak zásadnej faktickej chybe ako tá, ktorú použil ako odpoved na výrok Luboša Blahu. Podobné prešlapy slovenskej pravici urcite nepomôžu pozbierat sa. Pozriet sa na veci tak ako sú, je pri tom dobrý prvý krok.