Nikde tak dramaticky nestúpla nezamestnanosť ako práve tu na Slovensku.

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa miery nezamestnanosti v Európskej únie, ktorú uvádza Eurostat, bol rozdiel medzi rokmi 2011, kedy na Slovensku vládla vláda premiérky Ivety Radičovej a rokom 2012, v ktorom bol predsedom vlády Robert Fico, 0,4 percent. bodu. Oveľa "dramatickejšie" stúpala nezamestnanosť v 5 ďalších štátoch - Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a na Cypre.
Nasledujúca tabuľka zobrazuje rozdiel v miere nezamestnanosti medzi týmito dvoma rokmi v krajinách EÚ podľa eurostatu (v prípade krajín, kde zatiaľ nie je dostupné konečné číslo za rok 2012 sme použili údaj za 3. kvartál roku 2012)

Krajina
2011
2012
Belgicko 7,2 7,3
Bulharsko 11,3 12,2
Česká republika 6,7 7,0
Dánsko 7,6 7,7
Nemecko 5,9 5,5
Estónsko 12,5 10,0 (3.Q)
Írsko 14,7 14,8
Grécko
17,7
25,6 (3.Q)
Španielsko
21,7
25,0
Francúzsko 9,6 10,3
Taliansko
8,4
10,7 (3.Q)
Cyprus
7,9
12,1
Lotyšsko 16,2 14,1 (3.Q)
Litva 15,3 13,0
Luxembursko 4,8 5,0
Maďarsko 10,9 10,7 (3.Q)
Malta 6,5 6,5
Holandsko 4,4 5,3
Rakúsko 4,2 4,4 (3.Q)
Poľsko 9,6 10,2
Portugalsko
12,9
15,7
Rumunsko 7,4 7,0
Slovinsko 8,2 9,0
Slovensko 13,6 14,0
Fínsko 7,8 7,7
Švédsko 7,5 7,7
Veľká Británia 8,0 7,8
EÚ - 27 9,6 10,5

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Eurorozpocet

Po minulotýždnovom vystúpení na TA3 sa Robert Fico opät objavil v nedelu na televíznych obrazovkách. Tento krát premiér zavítal do štúdia verejnoprávnej Jednotky, kde sa v diskusii stretol s predsedom SDKÚ-DS Pavlom Frešom. Hlavnou témou diskusie bol nový európsky rozpocet na roky 2014 až 2020, na ktorom sa Európska rada zhodla 8. februára. Premiér prišiel do diskusie predstavovat výsledky tažkých rokovaní - to tvorilo väcšinu faktických výrokov, ktoré Demagog.sk overoval a oznacil za pravdivé. Pavol Frešo však upozornil, že tento rozpocet ešte vôbec nie je definitívny, nakolko musí byt schválený i Európskym parlamentom, ktorého predseda sa vyjadril, že deficitný rozpocet nepodporí. Premiér zareagoval zavádzajúcim tvrdením, že táto hrozba Martina Schulza bola vyslovená ešte pred prijatím rozhodnutia, cím chcel túto hrozbu bagatelizovat. Pravdou však je, že Schulz svoje hrozby zopakoval i po ôsmom februári. Premiéra vyviedli z miery i poznámky jeho oponenta, že vyjednané úspechy boli vopred isté, pretože si ich slovenskí obcania takpovediach "predplatili" úcastou na eurovaloch a pôžickách nezodpovedným krajinám. Pri protiútoku na Pavla Freša premiér zopakoval minulotýždnovú nepravdu o nulovej podpore aktívnej politiky zamestnanosti v rozpocte na rok 2012, i zavádzajúce tvrdenie o úplnej necinnosti opozície v predkladaní alternatívnych návrhov konsolidacných opatrení. Pavol Frešo dostal v relácii, ktorej jadrom bolo premiérove predstavovanie nového rozpoctu únie, o cosi menej priestoru. Okrem už spomenutých pripomienok fakticky správne upozornil na fakt, že jednania o tomto rozpocte trvali viac než rok a teda sa ich zúcastnovali aj reprezentanti predošlého kabinetu. Taktiež vyjadril polutovanie nad tým, že rozpocet celkovo viac myslí na polnohospodárstvo než na zamestnanost mladých, ci vedu a výskum. V tejto súvislosti upozornil na paradoxnú situáciu Bratislavského kraja, v ktorom sú slovenská veda a výskum koncentrované, no vzhladom na jeho relatívnu rozvinutost donho nemôže prúdit mnoho európskych financií.