50 miliónov (na zdravotníkov, pozn.) sme si vyžiadali do rozpočtu ako rezervu, preto sme spriechodnili prijatie rozpočtu. Nehlasovali sme za zaňho.

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7. decembra 2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii 17 poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD, ktorí znížili kvórum, pričom žiadny z poslancov SMERu nehlasoval za. Proti prijatiu rozpočtu hlasovali všetci prítomní poslanci SMER-SD, SNS a nezaradení poslanci Ďurkovský, Pučík a Belousovová. SMER-SD umožnil prijatie štátneho rozpočtu, pod podmienkou zaradenia rezervy spomínaných 50 miliónov, ktorá mala byť použitá na zvýšené platy lekárov a sestier. 

Výrok bol spomenutý v

V politike, Ľuba Oravová

Platový kompromis a chýbajúce milióny

Minister financií bol asi velmi zaneprázdnený, ked si za celý týžden nestihol lepšie naštudovat štatistiky o pocte pocte žiakov na ucitela, o poklese žiakov v najbližších rokoch, a taktiež o vývoji platov za posledné roky. Pomer poctu žiakov na jedného ucitela sa stáva populárnym evergeenom u vládnych predstavitelov. Peter Kažimír opät spomenul, že v slovenských školách je dnes približne 11 žiakov na jedného ucitela. Na základe údajov OECD a Eurostatu sa však pocet žiakov na jedného ucitela pohybuje v intervale od 14 do 17, v závislosti od štatistiky a druhu školy. Obcan sa tak právom môže pýtat, ci sa vládni predstavitelia riadia heslom "opakovaná nepravda sa stane pravdou", alebo je prícinou neovládanie základných štatistík. Tento jav však nie je nicím výnimocným ani v opozicných radoch. Ivan Štefanec sa snažil presvedcit divákov a možno aj samého seba, že vláda Ivety Radicovej znížila deficit o 3,5 p. b. Aj v prípade, že sa slovenskí politici "trafia" do správnej štatistiky, casto chýba správna interpretácia údajov. Takto zaváhal Ivan Štefanec, ked síce správne uviedol, že strata vo výbere DPH sa zvyšovala za prvej vlády Roberta Fica, no nesprávne uviedol roky, kedy mal byt nárast najvyšší.