V rozpočte na rok 2012 platy pracovníkov verejnej správy mali byť zmrazené a na platy učiteľov boli prostriedky v štátnom rozpočte vo výške +5,7%.

Je pravdou, že platy učiteľov v roku 2012 rástli v priemere o 5,7%. Taktiež je pravdou, že platy pracovníkov vo verejnej správe sa v roku 2012 nezvyšovali. Inými slovami, tieto platy zostali na rovnakej úrovni ako v roku 2011. 

Podľa agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy učiteľov majú v tomto roku zvýšiť v priemere o 5,7%.

"Učitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, čo v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o pedagogických zamestnancoch."

 § 5
(1) Platové tarify sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013
(upravujúci zákon o štátnej službe, pozn.). 
(2) Stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013 (upravujúci zákon o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme, pozn.).
(3) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov). sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012.
(4) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Situácia v školstve a kríza v EÚ

Slovenský divák sa musí mat na pozore, ked politici hovoria o císlach. Je zvláštne, ak nie je zriedkavým javom, že minister financií Peter Kažimír ako aj podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpocet Jozef Kollár, nepoznajú alebo zle interpretujú císelné údaje. Na mieste je preto otázka, ci za faktickými nedostatkami je neznalost údajov alebo úmyselné zavádzanie verejnosti. Peter Kažimír poukazuje na úroven zvyšovanie platov, ako aj vývoja poctu ucitelov a žiakov na prvý pohlad "presnými" císlami. Kažimírové císla však v tomto prípade nemajú oporu v oficiálnych štatistikách. Na druhej strane Jozef Kollár aj správne údaje o ocakávanom stave zamestnanosti vo verejnom sektore vie, no interpretuje ich zavádzajúco. V prípade platov rakúskych ucitelov si Jozef Kollár pozrel správne len nástupné platy, pricom maximálne platy si nenaštudoval presne. Jozef Kollár nevie kolko z prepustených železniciarov skoncilo na úrade práce, no napriek tomu argumentoval "presným" císlom. Nemohlo to tak skoncit inak ako nepravdou.