Veď si len povedzme úplne nahlas, že platy učiteľov základných a stredných škôl napríklad v Rakúsku sa pohybujú od 2 500 do 3 200 eur mesačne.

Ak budeme brať ako východiskové najaktuálnejšie údaje a analýzu Eurydice, tak J. Kollár uvádza správne len dolný interval platov rakúskych učiteľov. V skutočnosti maximálny plat rakúskych učiteľov na základných a všeobecných stredných školách je oveľa vyšší ako uvádza J. Kollár. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Podľa analýzy (.pdf, s.60, 70) Eurydice-u, ktorý robil analýzu na základe výsledkov z augusta 2011 - septembra 2012, je síce nastupujúci plat rakúskych učiteľov základných a stredných škôl v priemere po prepočte 2432,4 eur/detto (čo môže byť približne 2500 eur), maximálny plat však môže dosiahnuť až 4670 eur/detto na základnej škole a všeobecnej strednej škole. V prípade starších OECD štatistík sú platy na základných a všeobecných stredných rakúskych školách od 1980 eur do približne 3900 eur. Je potrebné dodať, že v platoch sú započítané všetky príspevky a príplatky. 

Platy učiteľov v Rakúsku a na Slovensku. Prepočítané z ročných miezd:

Základná škola/Všeobecná stredná škola Nástupný plat Maximálny plat
Rakúsko 2432,5 eur 4670,4 eur
Slovensko 508,5 eur 688,5 eur
Maximálnu mzdu dosiahnu učitelia na Slovensku v priemere po 32 rokoch. Priemerná mzda slovenského učiteľa na základnej resp. všeobecnej strednej škole je podľa tejto štatistiky 801 eur.  

Maximálnu mzdu dosiahnu učitelia v Rakúsku po 34 rokoch. 

Štatistika platov učiteľov OECD. Údaje sú z roku 2010. (mzdy prepočítané z USD na euro podľa kurzu z 26. novembra 2012). Do úvahy sme brali základné a všeobecné stredné školy.

Základná škola/Všeobecná stredná škola Nástupný plat Plat po 15. rokoch Maximálny plat
Rakúsko 1980 eur 2623 eur 3919 eur
Slovensko 708,89 eur 816 eur 879 eur

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Situácia v školstve a kríza v EÚ

Slovenský divák sa musí mat na pozore, ked politici hovoria o císlach. Je zvláštne, ak nie je zriedkavým javom, že minister financií Peter Kažimír ako aj podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpocet Jozef Kollár, nepoznajú alebo zle interpretujú císelné údaje. Na mieste je preto otázka, ci za faktickými nedostatkami je neznalost údajov alebo úmyselné zavádzanie verejnosti. Peter Kažimír poukazuje na úroven zvyšovanie platov, ako aj vývoja poctu ucitelov a žiakov na prvý pohlad "presnými" císlami. Kažimírové císla však v tomto prípade nemajú oporu v oficiálnych štatistikách. Na druhej strane Jozef Kollár aj správne údaje o ocakávanom stave zamestnanosti vo verejnom sektore vie, no interpretuje ich zavádzajúco. V prípade platov rakúskych ucitelov si Jozef Kollár pozrel správne len nástupné platy, pricom maximálne platy si nenaštudoval presne. Jozef Kollár nevie kolko z prepustených železniciarov skoncilo na úrade práce, no napriek tomu argumentoval "presným" císlom. Nemohlo to tak skoncit inak ako nepravdou.