K celkovému daňovému zaťaženiu vo Švédsku je 42,8 %, na Slovensku 38,9. Čiže o 3,9 % nižšie, my ideme o 4 % zvyšovať priame dane, oni o 4 % znižovať.

Daňové
zaťaženie
sa vypočíta ako pomer všetkých daňových príjmov štátu ku HDP daného štátu. Podľa publikácie Eurostatu (.pdf, s. 180) "Taxation trends in the European Union" z roku 2012 malo v roku 2010 Švédsko celkové daňové zaťaženie vo
výške 45,8%, zatiaľ čo slovenské daňové zaťaženie bolo v tomto roku 28,1%. Tieto údaje sú značne vzdialené tomu, čo hovorí Ivan Štefanec, jeho výrok je preto nepravdivý.

Výrok bol spomenutý v

V politike

Konsoliduje vláda dobre?

Stretnutie ministra financií Petra Kažimíra a Ivana Štefanca z SDKÚ nemohlo niest iný podtitul ako jedno z najpopulárnejších slov tohto roku - "konsolidácia". Tento krát sa politici pri diskusií zamerali na najväcšiu istotu v živote cloveka - danové bremeno a napriek urcitým nepresnostiam na oboch stranách sa zdá, že diskutujúci svoj údel tento krát celkom zvládli. Peter Kažimír sa v návale argumentácie nechal uniest a zabudol, že urcité produkty majú aj v dnešnej dobe na Slovensku zvýhodnenú danovú sadzbu 10 %. Ivan Štefanec si pri porovnávaní slovenského danového bremena so Švédskom svoju argumentáciu znacne upravil, ked Švédom pri ich bremene ubral a nám naopak pridal. Podobne jeho vnímanie znižovania danovej sadzby ako jedinej správnej politiky nie je úplne presné. V rozpore s tým, co tvrdí, existujú štáty v EU, ktoré svoje danové sadzby zvyšujú a zdá sa, že ich výsledky nie sú také strašné, ako predpovedá Štefanec.