Strana Smer mala vo svojom volebnom programe a materiáloch "Volebné fakty" celkovo 28 faktických výrokov, co je druhý najvyšší pocet zo všetkých parlamentných strán. Precítajte si nakolko pravdivé sú jednotlivé argumenty.
Postupne v priebehu najbližších 12 hodín zverejníme analýzu výrokov všetkých parlamentných politických strán.
V krízových rokoch 2009 a 2010 všetky krajiny zachraňovali ekonomiky pred kolapsom, čím zvýšili svoje zadlženie. Vláda R. Fica zvyšovala dlh Slovenska priemerným tempom v rámci EÚ a odovzdala krajinu s 2. najnižším dlhom z krajín eurozóny.
Fakt o druhom najnižšom verejnom dlhu SR v rámci EÚ je často využívaným argumentom Smeru, toto tvrdenie sme už overovali viackrát (30.10. 2011, 20.11. 2011). Podľa údajov Eurostatu v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo v tomto roku Slovinsko, a to 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne.
Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne.
V roku 2009
bol deficit štátneho rozpočtu SR (podľa Eurostatu) na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný
deficit krajín EU
bol na úrovni 6,9% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a
to na úrovni 6,4% HDP. Slovensko dosiahlo v roku 2010
deficit vo výške 7,7%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol
6,6%.
Výrok bol spomenutý v
Iné
