Politickú scénu ovláda kauza Gorila, preto je prirodzené, že téma dominovala aj nedelným diskusným reláciám. Všetky tri relácie obsadili politici SaS a KDH, SDKÚ pozvanie odmietlo. Názory Smeru, Most-Híd ako ani SDKÚ tak diváci nemali možnost poznat. Juraj Miškov a Daniel Lipšic priznali kauze všetku relevanciu a pomerne otvorene sa k nej vyjadrovali. Z pozície Miškova je to nízkoriziková taktika s pomerne vysokým ziskovým potenciálom (vzhladom na krátke pôsobenie v politike strany SaS). Jedinou prekážkou, ktorú musel prekonat, bolo vysvetlenie, preco na základe tej istej sumy informácii nevyužila strana SaS veto pri nominácii Bubeníkovej do pozície šéfky FNM a o rok a pol roka neskôr ju odvolali. Dôvodom mala byt politická zodpovednost, ktorú prevzalo na seba SDKÚ. Z dnešnej perspektívy to vyzerá skôr ako strach otvorit tému, ktorá mala a má potenciál zmenit mocenské rozpoloženie v politike. SaS k tomu potrebovala médiá a predvolebnú atmosféru. Nespravila tak však žiadna iná politická strana, pozícia SaS sa tak nezhoršuje. Rovnako tak by nemala byt spochybnovaná dôležitost témy, ktorú SaS Gorile pripisuje.
Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.
Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
Výrok bol spomenutý v
