Pri pani Bubeníkovej ja som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky.

Nie je známe aké konkrétne informácie poskytol D. Lipšic vláde. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa. 

..."Roman Bubeník, manžel odvolanej šéfky FNM, mal podpisové právo vo firme Elementa a bol aj kontaktnou osobou pre styk s úradmi. Tento údaj si HN overili cez obchodný register a iné dostupné zdroje. V Gorile sa uvádza, že práve cez firmu Elementa mal spoločník Penty Jaroslav Haščák vyplatiť Bubeníkovej za služby pri privatizácii štátneho majetku 200 miliónov korún"...

Po rokovaní vlády pripustil aj Z. Simon, že k zmene postoja (Most-Híd najskôr odporučil hlasovať proti odvolaniu) došlo vzhľadom na nové zistenia, ktoré prehĺbili pochybnosti. 

Z. Simon povedal: "Bolo to jednoznačne politické rozhodovanie, pretože sme to takto cítili správne, a preto sme sa takto rozhodli."

J. Miškov pre média potvrdil, že išlo o informáciu týkajúce sa prepojenia Bubeníkovej muža na firmu Elementa, ktoré priniesol D. Lipšic.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Alžbeta Vlková

Juraj Miškov vs. Daniel Lipšic

Politickú scénu ovláda kauza Gorila, preto je prirodzené, že téma dominovala aj nedelným diskusným reláciám. Všetky tri relácie obsadili politici SaS a KDH, SDKÚ pozvanie odmietlo. Názory Smeru, Most-Híd ako ani SDKÚ tak diváci nemali možnost poznat. Juraj Miškov a Daniel Lipšic priznali kauze všetku relevanciu a pomerne otvorene sa k nej vyjadrovali. Z pozície Miškova je to nízkoriziková taktika s pomerne vysokým ziskovým potenciálom (vzhladom na krátke pôsobenie v politike strany SaS). Jedinou prekážkou, ktorú musel prekonat, bolo vysvetlenie, preco na základe tej istej sumy informácii nevyužila strana SaS veto pri nominácii Bubeníkovej do pozície šéfky FNM a o rok a pol roka neskôr ju odvolali. Dôvodom mala byt politická zodpovednost, ktorú prevzalo na seba SDKÚ. Z dnešnej perspektívy to vyzerá skôr ako strach otvorit tému, ktorá mala a má potenciál zmenit mocenské rozpoloženie v politike. SaS k tomu potrebovala médiá a predvolebnú atmosféru. Nespravila tak však žiadna iná politická strana, pozícia SaS sa tak nezhoršuje. Rovnako tak by nemala byt spochybnovaná dôležitost témy, ktorú SaS Gorile pripisuje.


Pozícia Daniela Lipšica je vzhladom na prítomnost predstavitelov KDH v Gorila spise o poznanie komplikovanejšia. Rovnako ako SaS vedel o kauze minimálne od roku 2010. Spis nezverejnil, inicioval ale nové šetrenie, ktoré pozitívne hodnotí aj Lipšicov kritik Jozef Šátek. Lipšic v relácii zamlcal kontext v ktorom v spise figuruje jeho teraz už bývalí poradca Ivan Krajniak. V kontexte odvahy vystupovat proti svojím straníckym kolegom (Pavol Hrušovský) a snahe o dôkladné vyšetrenie kauzy Gorila sa však jedná o drobný prešlap. Daniel Lipšic ako jeden z mála politikov rysuje novú štiepiacu líniu v slovenskej politike na kauze Gorila. Oproti politikom strany Smer, ktorí relevantnost kauzy spochybnujú a zbavujú sa zodpovednosti s odkazom na zdanlivú nezainteresovanost, oproti politikom SDKÚ, ktorí sú neschopní postavit sa vlastným zdiskreditovaným lídrom a rozptylujú pozornost z kauzy proreformnou rétorikou, sa z pohladu obcana, ktorého záujmom je transparentný, dobre spravovaný a neskorumpovaný štát javí konanie Daniela Lipšica ako žiadúci výkon.

V stávke je vela. Ide o dôveryhodnost politických strán a politického systému.