Pán predseda, samozrejme môžte o tom hovoriť, že my sme dali tomu toľko, my sme tam zvýšili toľko. Výsledok bolo, že 2-krát za sebou 8% deficit.

Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný:

V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP.

V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP.

Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. 

Výrok bol spomenutý v

Na telo, Zlatica Puškárová

Robert Fico vs. Béla Bugár

Po sviatkoch sa politici vrátili do ringu diskusných relácií. Robert Fico pôsobil dojmom pripraveného politika s jasnou predstavou toho, co sa vykonalo zle a kto je vinníkom. Béla Bugár bol skôr v defenzívnej úlohe a snažil sa argumentovat zmierlivo s víziou budúcej spolupráce a nápravy minulých chýb. Expremiérovi sa dokonca podarilo v jednom prípade donútit Bélu Bugára otvorene priznat zlyhanie vlády Ivety Radicovej, ked uviedol, že rozhodnutie o prevode kompetencií v SPP na správnu radu z valnej hromady je potrebné revidovat. 

Politici sa dopúštali zavádzajúceho skreslovania, zjednodušovania, prisvojovania si politických zásluh a používania nepresných císel. Najmarkantnejším prešlapom z úst Roberta Fica bolo obvinenie Dzurindovej vlády z krátenia platieb polnohospodárom argumentujúc, že sa nic podobné nestalo za jeho vlády. Opak je pravdou. V roku 2009 došlo ku kráteniu dotácií a dokonca vo vyššej miere, ako tomu bolo v roku 2003. Béla Bugár zas bagatelizoval vplyv vládnych opatrení na vysokú mieru inflácie. Spomenul si iba na 1% zvýšenie DPH, pricom zvyšovanie spotrebných daní už nezmienil.