My stále hovoríme len o eurozóne, ale musíme hovoriť, že celý svet je v globálnej kríze. Dostali sme sa v globálnom trhu na úroveň 310%. S tým asi súhlasíte a viete o tom. Takisto viete historicky, že keď takýto globálny dlh dosiahol úroveň 200%, tak to viedlo k vojne. Aby sme mali predstavu, že kde je Slovensko, pozrite sa, aký my máme relatívne nízky dlh. Nemecko má 225%, Slovensko 126%. Takže vidíme, že slovenská ekonomika je na tom relatívne veľmi dobre.

R. Rafaj pri uvádzani daných čísel hovorí o celkovom dlhu, t.j. o dlhu verejnom ako aj súkromnom dohromady.
R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011).

Celkový dlh Nemecka za rok 2009 bol 285%, čiže nie 225 ako uvádza R. Rafaj.
Trim Broker (30. september 2011): Spolu tak dlh eurozóny činí približne 250% svojho HDP. Tento dlh je tak približne rovnako veľký ako dlh americký. 
Pre nás je však najzaujímavejší údaj ten, že Slovensko má najmenší dlh zo všetkých krajín eurozóny. Dlh slovenskej vlády je menej ako polovičný voči priemernému dlhu v eurozóne, podobne ako dlh domácností, a dlh firiem je iba tretinový.

Daný článok síce neuvádza celkový dlh SR, avšak dá sa z neho vydedukovať, že dlh SR je približne na úrovni 125 % ako uvádza R. Rafaj.
Na základe daných údajov hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Mikloš, Kollár, Kažimír, Rafaj

Hostia relácie O5M12 diskutovali o výsledkoch sumitu. Kým Ivan Mikloš ho obhajoval ako kontinuitu vládnej a straníckej argumentácie, Jozef Kollár s Rafaelom Rafajom zastávali skeptickejšie stanovisko. Za upozornenie stojí oblúbená argumentácia Ivana Mikloša, kedy so snahou o zisk politických bodov poukazuje na najväcší pokles štrukturálneho deficitu v minulom roku v histórii. Napriek snahe úcelovo použit nové kritériá kvantifikovania deficitu, minulá vláda neznížila štrukturálny deficit historicky najviac.