Odpoveďou na tieto výzvy je európska migračná agenda, ktorú Európska komisia
(EK) predstavila 13. mája 2015. V nej vykreslila okamžité opatrenia, potrebné prijať pre uskutočnenie
cieľa lepšieho riadenia migrácie vo všetkých jej ohľadoch. Mnohé z týchto kľúčových riešení budú postupne implementované od tohto roku až do roku 2017. Momentálnym problémom je však postarať sa o státisíce utečencov, ktorí sa už v Európe nachádzajú a sú značnou záťažou pre "nárazníkové krajiny" (Grécko, Taliansko, Maďarsko). Jedným z prvých krokov bolo úspešné prijatie povinných kvót prerozdeľujúcich 120.000 migrantov medzi členské štáty (k 40.000 už dohodnutých) počas tohto a nasledujúceho roku. Výnimkou je Slovensko, ktoré povinné kvóty napadne pred Euŕopskym súdnym dvorom v Luxemburgu.

Okamžité opatrenia predstavujú strojnásobenie kapacity a zdrojov slúžiacich na spoločné
operácie agentúry Frontex (Triton, Poseidon) v rokoch 2015 a 2016. Návrh
na relokáciu
v núdzových situáciách hromadných prílevov bude následne vypracovaný
do konca roka 2015. Dôležitú úlohú má zohrať práca v rámci spoločnej
bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP/CDSP) v Stredozemí na rozbíjanie sietí obchodníkov
s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu v súlade s medzinárodnými
právnymi predpismi.

Ako veľkú výzvu pre EÚ identifikovala EK takisto
kolektívnu migračnú politiku v rámci členských štátov, ktorá zaostáva.
Komisia vypracovala štyri piliere pre efektívnejšiu koordináciu migrácie, kde
zaradila oblasti: zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, riadenie hraníc – záchrana
ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, ochranná povinnosť Európy -
silná spoločná azylová politika a nová politika v oblasti
legálnej migrácie.

Prvý
akčný plán bol prijatý 27. mája 2015. 9.
septembra navrhla EK nový balíček opatrení:

1. návrh
   na núdzové premiestnenie 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú
   ochranu, z Grécka, Maďarska a Talianska
2. stály
   krízový mechanizmus premiestňovania pre všetky členské štáty
3. spoločný
   európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu
4. účinnejšie
   uplatňovanie politiky návratu prostredníctvom spoločnej príručky
   o návrate a akčného plánu EÚ pre návrat (legislatívny rámec,
   ktorý bude zavedený najskôr v roku 2016, prípadná revízia pre
   návratový plán plánovaná na rok 2017)
5. oznámenie
   o pravidlách verejného obstarávania pre podporné opatrenia pre
   utečencov
6. oznámenie
   o riešení vonkajšieho rozmeru utečeneckej krízy
7. núdzový
   trustový fond pre Afriku.

Príčiny súčasnej
utečeneckej krízy v Európe sú komplexné a vyžadujú dlhodobé úsilie a pomoc
od EÚ. Ukončenie vojny v Sýrii by predstavovalo obrovský rozdiel, keďže
Sýrčania predstavujú najväčšiu skupinu spomedzi migrantov. Významným faktorom
su tiež nepokoje v Iraku a Lýbii, umocnené činnosťou rôznych
teroristických organizácii, ako napríklad Islamský štát. EÚ ako významný
globálny politický aktér podporuje diplomatické iniciatívy, ktorých cieľom je
nájsť politické riešenia od začiatku konfliktov v Sýrii a Iraku. Bol
zriadený v hodnote takmer 40 miliónov EUR na posilnenie konzistentnosti
a rozsahu reakcie EÚ na krízu v Sýrii na regionálnej úrovni, ktorý reaguje na potreby Sýrčanov
v Sýrii, sýrskych utečencov v susedných krajinách a komunitách
a miestnych samospráv v hostiteľských krajinách. V septembri boli
spustené už prvé dva projekty v hodnote 17,5 milióna EUR, vďaka ktorým sa
240 000 sýrskych utečencov v Turecku poskytne školské vzdelávanie
a potravinová bezpečnosť. Turecku, ktoré je hostiteľskou
krajinou pre najvyšší počet sýrskych utečencov vo svete, dostane v období rokov
2014-2016, uvoľní EÚ v rámci pomoci približne 245 miliónov EUR.  EK v
roku 2015 vyčlenila v reakcii na krízu v Iraku viac ako 65 miliónov
EUR na humanitárnu pomoc. Taktiež aktívne podporuje dialóg medzi líbyjskými
stranami pod vedením OSN s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie, keďže sa
Líbya stala hlavným hraničným priechodom subsaharských Afričanov do Európy
(najmä do Talianska).

Európska komisia
ďalej dokončuje celoregionálny program podpory na ochranu a citlivé
riadenie migrácie na západnom Balkáne, ktorý bude zameraný na tri oblasti:
identifikáciu migrantov, výmenu informácií na vnútroregionálnej
a medziregionálnej úrovni a mechanizmy na umožnenie návratu. Vytvorením európskeho
trustového fondu pre Afriku vo výške 1,8 miliardy EUR sa
chce  zamerať na riešenie krízy
v regiónoch Sahelu, Čadského jazera, Afrického rohu a severnej
Afriky, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k hospodárskemu
rozvoju, bezpečnosti a riadeniu migrácie.

22. septembra 2015 sa EÚ dohodla na presídlení 120.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, Maďarska, Talianska a ďalších členských štátov. Práve
tu bola viditeľná neprítomnosť jednoty v rámci spoločnej migračnej
stratégie členských štátov, keď proti kvótam hlasovali okrem Poľska všetky
krajiny V4 a Rumunsko. Najskôr bude prerozdelených 66000 migrantov, pričom
zvyšok bude rozdelený o rok neskôr.

Premiér
Fico prehlásil, že na Slovensku kvóty nebudú implementované, pokiaľ bude
zastávať svoju funkciu a plánuje napadnúť spoločné rozhodnutie EÚ pred
Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu.

Vyjadrenia,
ako napríklad maďarského premiéra Orbána, o tom, že Maďarsko nechce veľký
počet moslimov vo svojej krajine a tom, že svojím konaním (plot z ostnatého drôtu na maďarsko-srbskej a maďarsko-chorvátskej hranici) chráni európske
kultúrne dedičstvo a kresťanstvo, ďalej vyostrujú komplikovanú situáciu, šíria strach medzi obyvateľstvom, prispievajú k nárastu nacionalizmu, rasizmu a xenofóbie, pričom degradujú pozíciu EÚ ako normatívnej sily a svetového vzoru pre ľudské práva.
Tým pádom je pre EÚ takisto veľkou výzvou popasovať sa aj s týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré vznikajú priamo vo vnútri jej hraníc a môžu prispievať k šíreniu nedemokratických sentimentov.