Aj tohtotýždnové vydanie O 5 minút 12 pokracovalo v debate o súcasnej migracnej kríze, tentoraz na tému migracnej a azylovej politiky. Za diskusným stolom sa stretli minister vnútra Robert Kalinák a poslanec NR SR za SaS Martin Poliacik. Od oboch zaznel takmer rekordný pocet výrokov, no Kalinák triumfoval nad Poliacikom ako v pocte pravdivých tak aj nepravdivých tvrdení.
Zavádzanie Trvalý odkaz
To je to presne (posilnenie návratovej politiky, pozn.), čo Španielsko urobilo. Naozaj si zobralo príklad po svojich prvých negatívnych rozhodnutiach, kedy udelilo legálne povolenie tuším 1,5 milióna nelegálnym migrantom a začali s tým mať v Španielsku seriózne problémy…začali vznikať určité komunity, do ktorých sa policajné hliadky báli ísť.
O návratovej politike Španielska hovoril v júni aj predseda vlády R. Fico, Demagog.SK tento výrok takisto overoval. Španieli skutočne prehodnotili svoje rozhodnutia o prijímaní veľkého počtu imigrantov a legalizovaní ich pobytu a začali sprísňovať azylovú politiku. Až do príchodu svetovej hospodárskej krízy však boli imigranti v Španielsku vnímaný skôr pozitívne ako prínos a aj preto boli uskutočnené programy na legalizáciu ich pobytu, počas ktorých dostalo legálne povolenie 1,1 milióna imigrantov. Podľa dostupných údajov imigrácia nemusela mať výrazný vplyv na nárast kriminality. Vzhľadom na nepresnosť v číselnom údaji a rozpory v hodnotení vplyvu migrácie na kriminalitu výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Španielsky premiér Rajoy informoval o tomto španielskom programe na rokovaní Európskej rady. Španieli napríklad v roku 2013 vrátili do krajín pôvodu 247 migrantov, čo je podľa ich vlastných slov efektívnejšie a lacnejšie riešenie, než im zabezpečovať ubytovanie či iné potreby priamo v Španielsku.
Podľa správy Migration Policy Institute (2013, .pdf) podiel imigrantov na celkovom počte obyvateľov Španielska vzrástol zo 4% v roku 2000 až na 14 % v roku 2009. V krajine bolo v roku 2009 až 6,5 milióna imigrantov, ročne prichádzalo cez 500 000 nových imigrantov (.pdf, s.6), čo bolo druhé najväčšie číslo z krajín EÚ. Španieli dovtedy vnímali imigrantov skôr pozitívne ako posilnenie ekonomiky. Aj z tohto dôvodu zrealizovali medzi rokmi 1985-2006 dokopy až šesť programov zameraných na legalizáciu pobytu imigrantov v tejto krajine, v rámci ktorých bol zlegalizovaný pobyt 1,1 milióna imigrantov, informuje španielsky Migration Policy Institute (2010, .pdf, s.7). Postupne začala však prudko vzrastať nezamestnanosť medzi týmto obyvateľstvom, prepukla svetová hospodárska kríza a tým sa aj zmenilo pozitívne vnímanie utečencov v Španielsku. Práve nezamestnanosť imigrantov bola hlavným argumentom pre spustenie programu vracania utečencov späť do krajín pôvodu.
Niekoľko štúdií venujúcich (.pdf) sa vplyvu migrácie na kriminalitu v Španielsku poukazuje na prieskumy verejnej mienky a mediálny obraz, podľa ktorých vyššia miera migrácie viedla k zvýšeniu kriminality, ako aj určitý reálny nárast v kriminalite. Niektoré štúdie však (napr. aj Alonso-Borego, Garoupa, Vasquez, 2011 .pdf) poukazujú na nedostatok dôkazov pre priamy vzťah medzi kriminalitou a migráciou a úlohu ďalších faktorov ako ekonomický rast. Väčšina autorov označuje nárast kriminality za mierny a spojený s určitými vrstvami obyvateľstva, nie však výhradne s migrantmi. Za jednu z rizikových skupín sú napríklad označovaní mladí muži, avšak bez ohľadu na pôvod.
Z dostupných zdrojov sa nám taktiež nám podarilo nájsť informácie o jedinom prípade, kde by miera kriminality dosahovala takú mieru, že by sa do tohto susedstva údajne bála polícia chodiť. Jedná sa však o mestskú časť El Principe v Ceute, autonómnej španielskej enkláve v susedstve Maroka na africkom kontinente. Väčšina obyvateľstva je tvorená marockými moslimami, jedná sa však o pôvodných obyvateľov, nie nových imigrantov. Za problémy sú označované chudoba, nízka sociálna mobilita a vysoká koncentrácia drog, podľa dostupných údajov sa však jedná o dlhodobý problém, ktorý nevznikol v posledných rokoch, a nie je dôsledkom migrácie. Nenašli sme zmienky o iných "problematických" komunitách.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
