O možnostiach zmeny financovania cirkví na Slovensku túto nedelu v prvej casti relácie V politike diskutovali poslanec vládneho Smeru Dušan Jarjabek, exminister kultúry a clen strany SKOK Daniel Krajcer a poslanec za KDH Jozef Mikloško. Nosnými témami boli odluka cirkvi od štátu, ktorú v súcasnosti vo velkom presadzuje práve strana SKOK a Vatikánske zmluvy. Vecná a dost zmierlivá diskusia priniesla velkú cast fakticky správnych informácií.
Pravda Trvalý odkaz
Napríklad štát financuje Belgicko, Luxembursko aj nateraz u nás. Ďalej v Amerike napríklad, vo Francúzsku, v Portugalsku členovia platia cirkvi. V Rakúsku je taký tiež príspevok automatický, však vieme o tom dobre. V Nemecku je cirkevná daň, vo Švajčiarsku škandinávske krajiny, ktoré by sa u nás určite neosvedčilo. Niekde sa financuje majetkovými výnosmi, napríklad Veľká Británia, Vatikán, ktoré má veľké múzeá a tak ďalej. Čiže nechávam to, čo som v Taliansku veľmi zblízka videl, nechávam to na pána kolegu Krajcera. Tá asignačná daň, ktorá sa aj mne zdá, že je pre Slovensko najvhodnejšia.
Výrok môžeme považovať vo všeobecnosti za pravdivý, aj keď Mikloškovi chýbali isté detailnejšie informácie o financovaní cirkví v daných štátoch. V Rakúsku skutočne platí, že registrované cirkvi môžu vyberať cirkevnú daň, momentálne to však využíva len katolícka cirkev. Vo Francúzsku sú cirkvi primárne financované členmi, existuje však niekoľko historických výnimiek, na financovaní ktorých sa podieľa štát.
| Belgicko | financovanie štátom, rovnako financuje laické organizácie |
| Luxembursko | financovanie štátom, okrem iného aj moslimskej komunity |
| USA | 1.dodatok Ústavy zakazuje výber cirkevnej dane, odluka cirkvi od štátu. Cirkvi sú financované svojimi členmi |
| Francúzsko | formálna odluka cirkvi od štátu, cirkvi sú priamo financované členmi. Existuje tu však financovanie kostolov postavených pred rokom 1905, ktorých zriaďovateľom je štát, a konkordát (zmluva s Vatikánom) z roku 1801, podľa ktorej štát mierne finančne podporuje niektoré farnosti vo vybraných regiónoch východného Francúzska. Náklady na kostoly a ich zamestnancov sa pohybujú okolo 150 miliónov eur ročne. Nepriamo dochádza k financovaniu cirkví aj cez finančnú podporu súkromných škôl, vrátane tých náboženských. |
| Portugalsko | dobrovoľné financovanie vybranej cirkvi, asignačný systém, okrem toho zmluva štátu so Svätou Stolicou |
| Rakúsko | cirkevná daň pre katolíkov povinná |
| Nemecko | cirkevná daň súčasťou federálnej dane, platia členovia danej cirkvi |
| Švajčiarsko | cirkevnú daň si riadia jednotlivé kantóny, rôzne spôsoby zdanenia, dobrovoľná alebo povinná cirkevná daň pre jej veriacich |
| Škandinávia | napr. Fínsko- 2 štátne cirkvi platitelia daní sú veriaci, Dánsko- 1 štátna cirkev, z 13% financovaná štátom |
| Veľká Británia | štátna Anglikánska cirkev, majetkové výnosy a z 3/4 financované daňami veriacich |
| Vatikán | financovaný veriacimi katolíkmi a majetkovými výnosmi |
| Taliansko | 0,8% daní z príjmov ide cirkvám, asignačný systém |
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
