Richard Rybníček

Nestraníci
Pravda Trvalý odkaz

V tomto meste dnes sú investície za približne 300 mil. eur, keď vezmem nový cestný most, modernizáciu železničnej trate a momentálne aj rekonštrukciu čističky odpadových vôd a všetkých ostatných vecí súvisiacich s odkanalizovaním a s vodovodmi.

Je pravdou, že spomenuté tri projekty, nový cestný most, modernizácia železničnej trate a rekonštrukcia čističky odpadových vôd a všetkých ostatných vecí súvisiacich s odkanalizovaním a s vodovodmi , ktoré boli uskutočnené v Trenčíne majú hodnotu približne 361 miliónov EUR.
Výstavba druhého cestného mosta cez Váh sa začala v marci v roku 2012. "Stavba má termín ukončenia 31. marca 2015," avizovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Zuzana Hromcová. SSC je tiež investorom stavby. Most bude zároveň prvou etapou juhovýchodného obchvatu mesta. Druhý cestný most cez rieku Váh a Biskupický kanál v Trenčíne by mal spolu s juhovýchodným obchvatom mesta vyriešiť komplikovanú dopravnú situáciu v Trenčíne. Náklady na výstavbu predstavujú 36 miliónov eur a sú spolufinancované prostredníctvom Operačného programu Doprava (OPD).  Most  stavia združenie ZIPP-Strabag. Výstavba je na 85 percent hradená z fondov Európskej únie.
Druhou významnou dopravnou stavbou, ktorá sa vykonáva v Trenčíne je preložka úseku dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín. Keďže súčasné trasovanie trate nedovoľuje prejazd vlakov rýchlosťou 160 km/h, dochádza k zmene tejto trasy. Železnice Slovenskej republiky 10. októbra 2012 podpísali zmluvu na výstavbu modernizácie trate Trenčianska Teplá – Zlatovce s konzorciom firiem Združenie pod Brezinou pod vedením TSS Grade a.s. Bratislava. Zhotoviteľ výstavbu zrealizuje na 12 kilometrovom úseku železničnej trate za 245 miliónov EUR bez DPH. Experti Európskej komisie zo skupiny Jaspers už schválili žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskej únie na modernizáciu 12-kilometrovej železničnej trate Zlatovce - Trenčianska Teplá.

Na intenzifikáciu čistiarní odpadových vôd (ČOV), odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou príde do trenčianskeho regiónu vyše 80 miliónov eur. Projekt má celkový objem 83 725 195 eur a príspevok z eurofondov predstavuje 48 344 489 eur a zo štátneho rozpočtu 8 531 380,52 €. Zvyšnú časť budú hradiť Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s.

"Projekt sa skladá z troch oblastí. Prvou je rekonštrukcia štyroch čistiarní odpadových vôd – na ľavom brehu v Trenčíne, v Novom Meste nad Váhom, v Trenčianskej Teplej a v Trenčianskych Stankovciach. Vybuduje sa aj nová čistiareň odpadových vôd v Ivanovciach. Druhou oblasťou je vybudovanie a dobudovanie kanalizácie v trenčianskych častiach Opatová a Zámostie a v obciach Omšenie, Zamarovce, Veľké Bierovce, Opatovce, Trenčianske Stankovce, Chocholná – Velčice, Adamovské Kochanovce, Melčice – Lieskové a Ivanovce. Treťou oblasťou je vybudovanie vodovodu v Podolí, Pobedime a Očkove v Novomestskom okrese," povedala Čižnárová s tým, že sa vybuduje viac ako 50 kilometrov kanalizácie a 26 kilometrov vodovodu.

Výrok bol spomenutý v

Iné, Martin Strižinec

Trencín – komunálne volby 2014

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu (LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana. Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje, o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.