Martin Žáčik

ĽSNS
Zavádzanie Trvalý odkaz

Čo sa vlastne dialo s tým auditom, ktorý pán primátor, terajší, operoval s tým pred volebným obdobím svojím. Nestalo sa nič, boli na to aj výzvy v rámci mesta, mestských organizácií a audit sa neudial. Udial sa, ale nezverejnil sa.

Audit mesta Trenčín bol vykonaný hneď po nástupe Richarda Rybníčka do svojej funkcie primátora mesta Trenčín. Rybníček dal vypracovať tri audity, aby zistil, v akom stave sa mesto nachádza. Dva z nich, ekonomický a procesný, radnica zverejnila na internete, výsledky právneho auditu zverejnené neboli. Výrok Martina Žáčika hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vo svojom výroku vzťahuje prípad jedného z troch auditov na celú situáciu ohľadom sľúbených a vykonaných auditov.
Richard Rybníček sa stal primátorom mesta Trenčín v decembri 2010 a vo svojej predvolebnej kampani dal sľub, že ako primátor dá vypracovať audity, aby zistil v akom stave je radnica. 
Radnica dala vypracovať ekonomický, procesný a právny audit. Personálne a procesné poradenstvo za osemtisíc eur si Rybníček objednal v bratislavskej spoločnosti 6Wizards.  Právny audit pre Trenčín vypracovala spoločnosť Garant Partner legal a ekonomický audit urobila firma APX z Považskej Bystrice. Aj za tieto služby mesto zaplatilo po osemtisíc eur.

Dňa 4. apríla 2011 boli na stránke mesta Trenčín zverejnené výsledky auditov. Zverejnený bol na stráne len  ekonomický a procesný audit. Právny audit Rybníček odmietol zverejniť, pretože obsahuje citlivé údaje a ich zverejnenie by mohlo poškodiť mesto. Okrem iného boli v audite naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov, uviedol Rybníček. 

Trenčianska mimovládna organizácia Centrum environmentálnych aktivít žiadala na základe zákona o prístupe k informáciám zverejniť tiež právny audit a po odmietnutí zo strany mesta sa obrátili na súd.

Krajský súd zrušil rozhodnutie mesta Trenčín nezverejniť výsledky právneho auditu. Primátor mesta Trenčín reagoval na túto právu vyhlásením, že sa odvolá na Najvyšší súd.  
„Sú tam niektoré informácie, ktoré by mohli naznačiť stranám, s ktorými sa súdime, spôsob, ako budeme postupovať. Keby som to teraz celé zverejnil, neviem zaručiť ochranu mesta a potom sa pýtam, aký to má zmysel,“ zdôvodnil Rybníček svoj postoj. 

Výrok bol spomenutý v

Iné, Martin Strižinec

Trencín – komunálne volby 2014

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu (LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana. Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje, o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.