To ideálne riešenie by bolo to, čo Slovensko zaviedlo v roku ´97 a 2005. To znamená, že každý Slovák, ktorý žil v zahraničí a mal občianstvo iného štátu, mohol zobrať slovenské občianstvo vlastne bez rôznych podmienok alebo bez problémov a nič sa neudialo taktiež.

Podľa spomínanej právnej úpravy mohol od roku 2005 zahraničný Slovák s občianstvom iného štátu získať občianstvo SR len za splnenia určitých podmienok. K tomu bolo nutné spĺňať napr. podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky. Získanie občianstva bolo takto podmienené od roku 2005, podľa zákona z roku 1997 takéto podmienky neexistovali. Výrok ako celok považujeme za nepravdivý.

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil starší zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, dovoľoval priznať cudzím štátnym príslušníkom so slovenskou národnosťou na základe žiadosti postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a vydať im osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí.

Slovenský občan, ktorý nadobudol občianstvo iného štátu si mohol súčasne ponechať aj slovenské občianstvo podľa ustanovenia §33 zákona č. 97/1963 Zb. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR je možnosť udeliť zahraničnému Slovákovi občianstvo v prípade nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky.

Zákon č. 70/1997 Z.z o zahraničných Slovákoch nevymedzoval podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR pre zisk štátneho občastva. Berényi nesprávne uvádza oba roky 1997 a 2005, keďže len v zákone z roku 1997 neboli vymedzené podmienky pobytu pre zisk štátneho občiastva.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Ľuba Oravová

Politiky strán Siet, SaS, SMK a OLaNO

V nedelnej V politike bolo velmi rušno. Stolicky si predhrievali hned štyria predsedovia politických strán. Ako prvý debatoval s Lubou Oravovou gazda Siete Procházka. S faktami narábal korektne, prehánal však v tom, kedy sa stal clenom mládeže EPP, ked tvrdil, že to bolo zaciatkom 90. rokov. Mládež EPP vznikla až v 97, a teda ani teoreticky tak skoro nemohol byt clenom. 


Ako druhý sa dostal na rad predseda SaS, strany, ktorá v našom hodnotení sezóny 2013/2014 získala najvyšší pomer pravdivých výrokov. Sulík svojim vystúpení štatistiky SaS v sezóne 2014/2015 urcite nepohoršil, ked fakticky nezaváhal ani raz.

Nasledoval predseda SMK Berényi. Debata bola prirodzene o národnostných otázkach. Berényi prehánal ked tvrdil, že v roku 1991 bol pocet Madarov na Slovensku najvyšší. V skutocnosti bol najvyšší pocet Madarov na Slovensku v 60. rokoch a od toho casu ich podiel neprestajne klesá. 

Posledným predsedom do diskusie bol predseda OLaNO Igor Matovic, ktorý síce analýze preferencií bol ešte fakticky presný, no už v komentovaní poctov odchodzích z parlamentných klubov zvelicoval, ked tvrdil, že z klubov SDKÚ-DS a SaS odišla až polovica clenov. Kým v prípade SaS by tento príklad sedel (odišlo 5 poslancov z pôvodných 11), v prípade SDKÚ-SD to už nesedí, pretože z klubu odišli "len" traja poslanci (rovnako ako z OLaNO a KDH). Dzirinda a Mikloš síce nasledovali Beblavého, Žitnanskú a Vašáryovú, no v klube SDKÚ-DS zostali.