Samozrejme, minister spravodlivosti musí predložiť nejaký návrh, čo sa aj stalo. My sme pripravili odborný návrh a ten sme predložili do parlamentu. Aby bolo možné o tom rozhodnúť, tak len parlament a nie vláda môže rozhodovať o akomkoľvek návrhu Ústavy.

Podľa informácií z webovej stránky  Ministerstva spravodlivosti SR,  "Minister Borec predstavil s predsedom parlamentu zmeny v justícii". 20. februára 2014 bol prezentovaný návrh ústavného zákona v oblasti zmien v justícii. Ako je uvedené, "z hľadiska obsahu ide o najväčšie zmeny v justícii od prijatia ústavného zákona č. 90/2011 Z. z." : 

Podstata zmien spočíva v sprísnení podmienok vzniku a výkonu sudcovskej funkcie a v posilnení kompetencií Súdnej rady SR, najmä vo vzťahu k verejnej kontrole súdnictva. Návrh ústavného zákona počíta s preverovaním sudcovskej spôsobilosti aj na základe bezpečnostných previerok.
Cieľom návrhu zákona je obnoviť dôveryhodnosť justície, zlepšiť jej fungovanie a tak prispieť k vyššej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.
Súčasťou navrhovaných zmien je aj oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR. 
Sudcov tiež čaká sprísnenie pravidiel práce na doma, nároku na 13. a 14. plat, zavedenie sankcií za prieťahy v konaní či kontroly PN-iek a podobne. Pripravované zmeny majú prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, jej kvality a výkonu.
Znenie návrhu je prístupné v rámci príspevku na webstránke MSSR z 20. februára 2014. 
Prvý oddiel Ústavy SR v článku 72 uvádza, že "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky". Preto je pravda, že iba parlament môže rozhodovať návrhu Ústavy. 
Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Justicné reformy

Demagog.sk overoval diskusiu O 5 minút 12 zo 6. apríla 2014, ktorá sa venovala navrhovaným reformám súdnictva. Tieto sú súcastou návrhu poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na zmenu Ústavy SR, ktorý v parlamente prešiel do druhého cítania. V relácii o nom diskutovali predkladatel pôvodného rezortného návrhu, minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer), právny poradca KDH Ivan Šimko, a nezaradená poslankyna Lucia Žitnanská. Na faktické výroky bohatá debata sa viedla v bojovnom duchu a zaznelo množstvo tvrdení a protitvrdení zo strany obhajcov aj odporkyne návrhu. Ivanovi Šimkovi sa podarilo zachovat si úplne cisté skóre bez nepravdivých, zavádzajúcich alebo dokonca neoveritelných výrokov. Lucia Žitnanská zaznamenala jeden zavádzajúci výrok pri hodnotení kvalifikácie jednej zo zvolených kandidátiek na post sudkyne Ústavného súdu. Horšie dopadol minister Borec, ktorý sa dopustil chyby pri tvrdení, že clen vlády ako clen Súdnej rady pribudol až v poslaneckom návrhu ústavných zmien - v skutocnosti bolo toto ustanovenie už vo vládnom návrhu. Borec tiež zavádzal pri opise kariéry sudcu Jána Mazáka.