Témou O5M12 bola ústavná ochrana rodiny - návrh poslancov KDH a OLaNO. Diskutovat prišli Brocka (KDH), Madaric (SMER-SD), Vašecka (OLaNO) - v tejto otázke argumentujúc ako jeden. Proti presile stál Poliacik (SaS), no viedol si co sa faktickej stránky týka bez jedinej chyby. Podobne nechyboval ani Vašecka, ten však pocas celej relácie vela faktického nepovedal. Naopak, Brocka sa v relácii pasoval za hlavného obhajcu ústavnej ochrany zväzku muža a ženy. Fakticky však pohorel. Poslanec KDH sa zdá sa nechal uniest viac svojim ideologickým presvedcením, pricom nedával pozor aby sa jeho argumenty stretli s faktmi. Výsledok preto nie je prekvapujúci - podiel pravdivých výrokov poslanca KDH bol slabých 40%.
Rovnako krajiny, ktoré majú registrované partnerstvá alebo manželstvá párov rovnakého pohlavia, nezaznamenali, že by sa viacej začali rozvádzať ľudia. Ten trend je rovnaký ako bol dovtedy.A takisto nezaznamenali, že by sa začalo menej rodiť detí.
Na základe údajov z Eurostatu nie je viditeľná výrazná zmena v pôrodnosti, či rozvodovosti v krajinách, ktoré prijali inštitút úradného manželstva, registrovaného partnerstva alebo podobný právny inštitút. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok za pravdivý.
Európske krajiny s inštitútom úradného manželstva pre páry rovnakého pohlavia: Holandsko (2001), Belgicko (2003), Španielsko (2005),Nórsko(2009),Švédsko (2009), Portugalsko (2010),Island (2010),Dánsko (2012),Francúzsko (2013), Anglicko a Wales (2014).
Európske krajiny s inštitútom registrovaného partnerstva: Dánsko (1989-2012),Nórsko (1993-2009),Švédsko (1994- 2009),Island (1996-2010),Grónsko (2010),Holandsko (1998),Nemecko (2001),Fínsko (2002),Spojené kráľovstvo (2005),Švajčiarsko (2007),Maďarsko (2010),Rakúsko (2010),Írsko (2011),Lichtenštajnsko (2011).
Európske krajiny s iným právnym inštitútom (so značne nižšími právami ako v prípade manželstva): Francúzsko (1999), Belgicko (2000), Portugalsko (2004), Andorra (2005), Česká republika (2006), Slovinsko (2006).
Na základe údajov s Eurostat-u (tabuľka 1) vidíme, že od platnosti niektorého z vyššie uvedených inštitútov sa rozvodovosť stúpala len výnimočne. Naopak, v mnohých krajinách rozvodovosť klesala.
Tabuľka 1: Rozvodovosť v európskych krajinách na 1000 osôb (N = nedostupný údaj, P = predbežný údaj)
Podobne to vyzerá s pôrodnosťou (tabuľka 2). Síce sa jej úroveň mierne menila, vo väčšine štátoch stúpla.
Tabuľka 2: Pôrodnosť v európskych krajinách - počet detí na jednu ženu (N = nedostupný údaj, b = nekompletný údaj)
Pri správnom analyzovaní vplyvov na pôrodnosť a rozvodovosť by bolo potrebné zahrnúť viacero ďalších faktorov. Práve aj z tohto dôvodu môžeme skonštatovať, že mierne zmeny, ktoré v hodnotách nastali, môžu byť ovplyvnené aj inými faktormi.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
