Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).
Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.
Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.
Výrok Najvyššieho súdneho dvora v Luxemburgu z októbra 2011 v procese o experimentovaní na žijúcich embryách hovorí, že ľudský život začína oplodnením, počatím a že od tej chvíle má aj neodcudziteľnú ľudskú dôstojnosť. A to ako lekár tiež podpisujem.
Je pravdou, že Európsky súdny dvor sídliaci v Luxemburgu vo svojom rozhodnutí z 18.októbra 2011 v spore Oliver Brustle vs. Greenpeace uviedol, že "k využívaniu biologického materiálu ľudského pôvodu musí dochádzať v rámci rešpektovania základných práv, a to najmä ľudskej dôstojnosti."

