Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva totiž vrátane reprodukcie patrí podľa platných zmlúv o Európskej únii výlučne, vážení priatelia, do právomoci členských štátov.

Výrok Miroslava Mikolášika hodnotíme ako pravdivý, pretože zdravotníctvo patrí pod kompetenciu národných štátov.

Od roku 2009, kedy bola podpísaná Lisabonská zmluva, patria pod výlučné kompetencie Európskej únie nasledovné politiky:
- colná únia
- ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu
- menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro
- ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva
- spoločná obchodná politika
Zdravotníctvo nepatrí ani do spoločných kompetencií. Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva patrí pod kompetenciu národných štátov.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu, cast 3.

Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).

Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.

Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.