Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci musí bdieť nad zákonným a etickým využívaním finančných prostriedkov, ktoré poskytuje.

Výrok Miroslava Mikolášika je pravdivý v tom prípade, ak pod Európskou úniou chápeme súhrn poskytnutej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov EÚ. 

Podľa údajov zo stránky Európskej komisie je EÚ skutočne najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Podľa OECD, samotné inštitúcie EÚ dali v roku 2012 na rozvojovú pomoc 17,6 biliónov USD a krajiny EÚ-27 dokopy až 64,9 biliónov USD. Druhým najväčším donorom v roku 2012 bolo USA, ktoré poskytlo 30,5 biliónov USD.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu, cast 3.

Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).

Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.

Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.