Slovensko stráca dôveryhodnosť v niektorých medzinárodných hodnoteniach, … v oblasti úrovne korupcie …

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože nie je pravda, že Slovensko oblasti vnímania korupcie zaznamenáva pokles ("stráca dôveryhodnosť"). Za posledné dva roky totiž dosiahlo mierne zlepšenie. 

Transparency Intenational už niekoľko rokov pripravuje index vnímanej korupcie (úroveň korupcie nie je možné skúmať, hovoríme preto o "indexe vnímanej korupcie", pozn.). Podľa získaných výsledkov sa Slovensko umiestnilo v roku 2011 na 66 mieste, v roku 2012 bolo na 62 mieste a v roku 2013 na 61 mieste. V posledných rokoch teda možno hovoriť o stagnácií, prípadne o miernom zlepšení.
Podľa výsledkov indexov korupcie od roku 2009 po rok 2013, Slovensko naopak nadobúda dôveryhodnosť v medzinárodných hodnoteniach (čím vyššie skóre tým lepší výsledok). V rokoch 2012-2013 je skóre od 0 do 100, do roku 2011 je skóre od 0 do 10.
Slovensko Index vnímanej korupcie Poradie
2009 4,5 (resp. 45) 56
2010 4,3 (resp. 43) 59
2011 4 (resp. 40) 66
2012 46 62
2013 47 61

Výrok bol spomenutý v

V politike, René Medzihradský

Chcú byt novou hlavou štátu

V nedelnej relácii V politike sa stretli dve dvojice uchádzacov o post hlavy štátu v jarných prezidentských volbých. Ako sa dalo cakat, v priebehu svojej diskusie sa dotkli velkého množstva tém, pricom samozrejme nechýbalo prezentovanie svojich skúseností, ci už politických, alebo osobných. Napriek tomu, že by v takýchto témach kandidáti mohli byt "doma", všetci s výnimkou jedného v diskusii zaváhali co sa týka faktickej správnosti.


Pavol Hrušovský za svoje najžiarivejšie obdobie pravdepodobne považuje obdobie dvoch Dzurindovych vlád, ked bol predsedom, resp. podpredsedom NR SR. Jeho interpretovanie nezamestnanosti a danovej politiky sa však od reality podstatne líši - kým podla neho nezamestnanost poklesla z 15 % na 8, podla Štatistického úradu, ale aj Eurostatu dokonca narástla! Hrušovský si rovnako zle precítal správu Transparency International o rodinných prepojeniach sudcov - v skutocnosti každý piaty a nie každý štvrtý, ako tvrdí on, má v súdnictve rodinu. Napokon nie je pravda ani to, že v oblasti vnímania korupcie zaznamenalo Slovensko v posledných rokoch pokles. Jeho bývalý stranícky kolega Ján Carnogurský zaváhal tiež v dvoch prípadoch. Kuriózne je, že ako vyštudovaný právnik nevie, aký je rozdiel medzi platnostou a úcinnostou zákona. Kým platným sa zákon stáva po publikovaní v Zbierke zákonov, úcinnost môže byt definovaná samotným zákonom - tak ako je to v prípade školského zákona. Rovnako jeho trvanie na tom, že hlasovanie Národnej rady o zvrchovanosti Slovenska bolo politickým aktom a nie právnym považujeme za zavádzajúce. Právne následky v podobe publikácie v Zbierke zákonov splnajú definíciu právneho aktu.
Andrej Kiska patril medzi tých diskutérov, ktorí sa nemohli opriet o politickú minulost. Napriek tomu sme v jeho vyjadreniach našli dve chyby pri interpretovaní súcasnej situácie na Slovensku. Pri vyjadrení o tom, na ktorom mieste sa Slovensko nachádza v rebrícku konkurencieschopnosti, vychádzal zo starých údajov - v skutocnosti sme dalej poklesli. Jeho císlo o nezamestnanosti v Rožnave je rovnako staré - v tomto prípade je skutocnost zase o nieco lepšia. Jediným diskutujúcim prezidentským kandidátom, ktorý z našej analýzy vyšiel s cistým štítom, je Gyula Bárdos. Pravdou však je, že sa vyhol prakticky všetkým zložitým témam a spomenul napríklad to, aké má SMK zastúpenie v rôznych parlamentoch, fakt, že je prvým obcanom madarskej národnosti kandidujúci na slovenského prezidenta, alebo že SMK v minulosti podporila Radicovej kandidatúru.