Nedelná relácia O 5 minút 12 mala špeciálny formát, kedže sa v nej stretli štyria ministri školstva – D. Caplovic, E. Jurzyca, J. Mikolaj a M. Fronc. Súcasný a traja bývalí ministri dostali možnost hodnotit slovenské školstvo po tom, ako boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA 2012, v ktorom dosiahli slovenskí žiaci pomerne slabé výsledky. V diskusii zaznelo niekolko faktických nepresností, pricom väcšinu z nich zaznamenal Ján Mikolaj, minister školstva v období 2006 až 2010.
J. Mikolaj nesprávne tvrdil, že volitelné predmety predstavujú 30% z celkovo vyucovaných predmetov na základných a stredných školách. Okrem toho však až v troch prípadoch nesprávne interpretoval aktuálne výsledky štúdie PISA 2012. Nesprávne spocítal rozdiel bodov, o ktorý predbehli Poliaci Slovensko v matematickej gramotnosti a prehánal, ked tvrdil, že Poliaci predbehli Fínsko. To však dosiahlo viac bodov ako Polsko vo všetkých troch oblastiach. Mikolaj uvádzal, že Slovensko sa v testovaní PISA v rokoch 2000 až 2009 držalo na priemere, avšak Slovensko bolo prvýkrát testované až v roku 2003 a vo väcšine prípadov bolo pod priemerom OECD. Napokon exminister zavádzal pri porovnaní Švédska so Slovenskom. Podla neho Švédsko dopadlo ovela horšie ako my, no v skutocnosti dosiahli Švédi celkovo o 30 bodov viac a len v oblasti matematickej gramotnosti zaostali za nami o dva body.
M. Fronc tiež nesprávne vysvetloval výsledky testovania PISA, ked tvrdil, že Slovensko najlepšie obstálo v roku 2003. Celkovo najviac bodov sme totiž dosiahli v roku 2009.
V nedelnej diskusii sa ministri viackrát venovali problémom slovenských žiakov v súvislosti s klesajúcou citatelskou gramotnostou. Je však na zamyslenie, ako chceme od našich žiakov, aby lepšie rozumeli precítanému textu, ked niektorí ministri školstva majú sami problém interpretovat výsledky medzinárodného testovania.
Pravda Trvalý odkaz
… v tých materiáloch, analýzach, či už je to PISA alebo Education at a Glance, oni často krát prídu s tým, čo nám chýba. Napríklad, keď ste hovorili o tej čitateľskej gramotnosti, tak napísali, že zlé učíme metakognitívne stratégie, že to chýba na školách. Úplne jasne.
V záverečnej správe PISA 2012 sa pri čitateľskej gramotnosti spomína nasledujúce:
"Zastúpenie žiakov na najvyšších vedomostných úrovniach má mierne klesajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Celkovo sa v tejto skupine žiakov nachádza 16,5 % žiakov 4-ročných gymnázií a 13,5 % žiakov 8-ročných gymnáziíí a približne 1 % žiakov SOU s maturitou a ZŠ. Najvyšší pokles pri zaradení žiakov v najvyšších referenčných úrovniach sme zaznamenali medzi žiakmi 8-ročných gymnázií (8,4 %). Jediný nárast (o 3 %) v tejto top skupine zaznamenali žiaci 4-ročných gymnázií."
Podľa PISA 2009 Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s podpriemerným výsledkom pri aplikovaní metakognitívnych stratégií - stratégie pochopenia a zapamätania informácií a stratégie sumarizácie informácii. Publikácia zároveň uvádza, že rozvoj týchto stratégií by mohol mať pozitívny vplyv na výsledok v rámci čitateľskej gramotnosti.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
