Projekt Demagog sa v uplynulých dnoch zameral na overenie verejnej diskusie "Dialóg Európa" v Košiciach, ktorej sa zúcastnili slovenský eurokomisár Maroš Šefcovic a predseda parlamentu Pavol Paška (ktorý nahradil na poslednú chvílu premiéra Roberta Fica). Zmyslom debaty bola podpora dialógu medzi Európskou úniou a jej obcanmi, coho súcastou je aj vysvetlovanie európskej problematiky, o ktorej možno mnohí obcania až tak vela nevedia. Naše overenie však ukazuje na to, že politici v rámci tejto debaty niekolko krát fakticky zaváhali, pri com štatisticky väcší pocet nepresných údajov zaznamenal Maroš Šefcovic. Ten si napríklad pomýlil inštrumenty európskeho práva - nariadenie a smernicu, ked anglickú "directive" preložil nesprávne ako nariadenie, pri com správne sa jedná o smernicu. Okrem toho niekolko krát zaváhal pri citovaní toho, ako sa menili životné úrovne obcanov SR a CR po vstupe do EÚ. Nesprávne tvrdil aj to, že sme na tom v životnej úrovni lepšie ako Portugalsko, podla údajov Eurostatu sme na tom zhodne. Na druhej strane Pavol Paška si nesprávne myslí, že podpora EÚ na Slovensku je najvyššia spomedzi clenských krajín, podla údajov Eurobarometru sme však v podpore EÚ priemerní. Okrem toho Pavol Paška nesprávne uvádzal údaje o vlastnom pôsobebení v parlamente, ked tvrdil, že sa zahranicnou politikou zaoberal už od svojho vstupu do parlamentu, kým v skutocnosti tomu tak bolo až o nieco neskôr. Záverom možno konštatovat, že kým podobné debaty sú urcite vítané, politici by si mali dat záležat na faktickej správnosti svojich údajov, ked chcú obcanom vysvetlovat európske skutocnosti. Najmä zvýšený pocet nepresností u eurokomisára je problematický.
Ja len naozaj veľmi stručne, lebo Európska únia má naozaj záväzok voči krajinám západného Balkánu, tzv. Solúnska agenda, že ako európske krajiny majú v podstate nárok na vstup do Európskej únie.
Všetky krajiny západného Balkánu majú šancu stať sa budúcimi členmi Európskej únie, čo je cieľ schválený Európskou radou vo Feire v júni 2000 a potvrdený Európskou radou v Solúne v júni 2003. Európska rada v júni 2005 znovu jasne potvrdila tieto existujúce záväzky.
Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín, sú naďalej súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia.
Ostatné krajiny západného Balkánu sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99.
V januári 2006 Európska komisia schválila oznámenie „Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity”. V oznámení sa hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol od Solúnskeho summitu, a stanovujú sa konkrétne opatrenia na posilnenie politiky EÚ pre krajiny západného Balkánu a jeho nástroje."
Výrok bol spomenutý v
