Presné číslo počtu nelegálnych migrantov sa rozlišuje podľa jednotlivých zdrojov. Pri niektorých je uvedené číslo 2,2 milióna, iné uvádzajú nižší počet. Napriek tomu výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravda, že utečenci prichádzajúci do Európskej únie, by neboli kontrolovaní. 

Pri vstupe do krajiny, je utečenec povinný požiadať o azyl. Počas čakacej lehoty utečenec vykoná vstupný pohovor a následne je preverený informačnými službami daných štátov. Ich snahou je, aby utečenci žiadajúci o ochranu nepredstavovali bezpečnostnú hrozbu a taktiež neboli zaradení ako ekonomickí migranti. Podľa Dublinského systému pri vstupe na územie Európskej únie je potrebné, aby utečenec požiadal o azyl v prvej krajine, do ktorej vstúpi. Práve Dublinský azylový systém vytvára tlak na krajiny akými sú Grécko a Taliansko, ktoré počas migračnej krízy v rokoch 2015-2016 zažívali veľký, nezvládateľný nápor. Pri značných náporoch často dochádza k nelegálnemu opusteniu krajiny, ktorá je zodpovedná za riešenie žiadosti o azyl.

Zaznamenaných v roku 2015 a 2016 bolo 2,3 milióna nelegálnych prekročení hraníc, pričom však nejde o 2,3 milióna osôb. Je totiž možné, že jedna osoba prekročila hranicu niekoľkokrát. Iný zdroj uvádza, že počet nelegálnych migrantov v roku 2015 bol 1,8 milióna.

Po náležitom procese udeľovania azylu bolo v roku 2015 533 tisícom ľudom nariadené opustiť EÚ, pričom 47 % toto nariadenie nerešpektovalo. 

V roku 2017 sa však počet nelegálnych migrantov, ktorí prekročili vonkajšiu hranicu znížil o 60 %.