Na nepriaznivo nastavený model dedenia parciel upozorňujú odborníci dlhodobo, princíp vychádza z uhorského práva zavedeného za čias Márie Terézie, ktoré je ejdným z príčin rozdrobenosti parciel u nás. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Na spojitosť historického kontextu s rozdrobenosťou parciel pozemkov na území Slovenska poukazujú odborníci už dlhšie. 

Podľa nich "dedičský model na Slovensku vychádza ešte z uhorského práva, keď je dedičom každý z potomkov. Neustálym dedením rástol počet parciel. O slovenskú pôdu prišli i kolaboranti s nacistami, podobne aj Maďari i Nemci. Minulý režim pretrhol všetky väzby na majetky, ktoré spravovali družstvá. Súčasní vlastníci o svojich pozemkoch nevedia."

Nie je to však jediný problém slovenského pôdohospodárstva v súvislosti s históriou. Experti hovoria aj o nepresných či duplicitných zápisoch v katastroch či spleti vlastnických štruktúr v prípade právnických osôb.

Podľa prezidentky Vidieckej platformy Lucie Gallovej máme "na Slovensku príliš rozdrobenú pôdu, za posledných 13 rokov sa nám podarilo sceliť len 12 % celkového územia, čo je čiastočne dôsledok pravidla z čias Márie Terézie, kedy sa pozemky delili medzi všetkých súrodencov. Samozrejme rozdrobenosť pôdy má množstvo ďalších príčin, ale aj dôsledkov. Aktuálne máme na mnohých územiach rozdrobenú pôdu takmer na metre štvorcové."