Marian Kotleba vo svojom výroku odkazuje na mieru vnímania korupcie na Slovensku a nie na jej reálnu výšku. Miera vnímania korupcie na Slovensku je z pohľadu občanov vysoká. Podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 si až 85 % opýtaných myslí, že rozšírenosť korupcie je na Slovensku problémom. V Indexe vnímania korupcie, ktorým Transparency International meria vnímanie korupcie vo svete, Slovensko skončilo v roku 2017 na 54. mieste spomedzi 180 krajín so skóre 50 bodov zo 100 možných (čím viac bodov, tým nižšie vnímanie korupcie, pozn.). Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal v apríli 2018 na Slovensku vyšetrovanie v súvislosti s podvodmi pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií EÚ. Nakoľko Marian Kotleba nerozlišoval medzi vnímaním korupcie a korupciou samotnou a nakoľko orgány EÚ o korupcii na Slovensku nerokujú, ale vyšetrujú ju, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Až 85 % občanov Slovenska vníma podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 korupciu ako problém (.pdf, s. 7). 42 % občanov uviedlo, že sa stretáva s korupciou v každodennom živote (.pdf, s. 9). V prípade podnikateľov si 81 % myslí, že korupcia je súčasťou podnikania na Slovensku (.pdf, s. 13).

Korupcia v súvislosti s eurofondmi nie je výnimkou a začínajú sa objavovať aj názory, že: "eurofondy nám iba priniesli korupciu." Korupcia s eurofondmi je podľa riaditeľa Nadácie zastavme korupciu Pavla Sybila špecifická: "V diskusii o korupcii v eurofondoch sa teda nemôžeme baviť iba o úplatkoch, má mnoho foriem. Práve v týchto skrytejších formách môže mať o to smrteľnejšie následky – vytvára dojem, že eurofondy nepriniesli nič skutočne potrebné a užitočné, iba priniesli príležitosti pre korupciu."

Podľa The Economist stojí korupcia EÚ približne 5 miliónov amerických dolárov ročne. V marci 2018 začal Európsky úrad v boji proti podvodom (OLAF) vyšetrovať nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním poľnohospodárskych dotácií na východnom Slovensku, na ktoré upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Vo svojej výročnej správe pre rok 2017 OLAF uvádza, že v sledovanom období 2013-2017 sa na Slovensku odhalilo 1 672 prípadov poberania agrodotácií, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti. Následkom toho muselo Slovensko vrátiť až 11, 39 % z celkovej poberanej sumy, čo je najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ (.pdf, s. 43).