Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo v máji tohto roka výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu nemocníc v celkovej hodnote 153 miliónov eur. Na prvé kolo výzvy pripadá 70 miliónov eur a o tieto peniaze sa pôvodne malo uchádzať 44 nemocníc. Väčšinu z nich však odstavili od európskych peňazí podnikové ťažkosti, ktoré vylučujú nemocnice z možnosti čerpať dotácie. Pred spustením druhého kola by však malo dôjsť k štvrtej vlne oddlženia a racionalizácii nemocníc. O vyše 80 miliónov eur by sa potom teoreticky mohli uchádzať aj tieto nemocnice, pričom ale oddlženie bude prebiehať v niekoľkých fázach a do spustenia druhého kola výzvy nebudú všetky nemocnice ozdravené a nebudú tak môcť čerpať peniaze. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

K vyhláseniu Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, za účelom zvýšenia ich produktivity a efektívnosti (.pdf) došlo 24. mája 2017. 70 miliónov eur sa má využiť na rekonštruovanie budov, skvalitnenie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, infraštruktúru, materiálno-technické vybavenie a zdravotnícku techniku, pričom maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 15 miliónov eur. V druhom kole výzvy, ktoré MZ spustí s najväčšou pravdepodobnosťou v ďalšom roku, sa predpokladá využitie zvyšných vyše 80 miliónov eur. Prvého kola výzvy sa môže zúčastniť podľa ministerstva 44 zariadení, pričom už pri spustení prvého kola bolo jasné, že kvôli problémom v hospodárení je vylúčená bratislavská nemocnica.

Minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) však dňa 11. júna 2017 uviedol, že o peniaze z eurofondov sa nakoniec mohli v rámci prvej etapy uchádzať len štyri štátne nemocnice. Podľa šéfa rezortu Druckera šlo o banskobystrickú detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou, fakultné nemocnice v Nitre a Nových Zámkoch a popradskú nemocnicu. Tie totiž ako jediné splnili podmienku neexistencie podnikovej ťažkosti (dlhov).

"Túto podmienku (neexistencie podnikovej ťažkosti, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva,“ poznamenal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Podľa jeho slov v tejto veci inicioval stretnutie s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (13. júna 2017), ale napriek hodine diskusií nedospeli k zmene jeho názoru.

Ministerstvo zdravotníctva SR podľa vlastných slov už koncom mája jasne odkomunikovalo, že pre nemocnice, ktoré majú dlhy, to bude z hľadiska pravidiel daných Európskou komisiou limitujúcim faktorom. „MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Doplnila, že MZ rozdelilo prostriedky na dve samostatné výzvy práve preto, aby sa čo najviac aj štátnych nemocníc mohlo uchádzať o eurofondy. Druhú výzvu v hodnote vyše 80 miliónov eur rezort vyhlási až potom, ako budú tieto nemocnice oddlžené v rámci takzvanej štvrtej vlny oddlženia nemocníc.

Oddlženie nemocníc schválili ministri v septembri 2017. Na tento účel by malo ísť 585 miliónov eur, pričom proces bude realizovaný v niekoľkých fázach. V prvej fáze, v roku 2017, by mali byť uhradené záväzky ktoré sú viac ako dva roky po splatnosti. V ďalších fázach oddlženia budú nemocnice fungovať na základe ozdravných plánov a v prípade nedodržania týchto plánov môžu hroziť aj sankcie. Koncepciu oddlženia má schváliť aj parlament.

K tomu, aby mohli nemocnice uchádzať o peniaze z eurofondov, nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Podniky v ťažkostiach definuje Európska komisia takto:

"Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností:
a)
v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako
polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými
stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a
všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných
zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje
polovicu upísaného základného imania;

b) v prípade spoločnosti,
keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti
(27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy
prekryla akumulovanými stratami;

c) keď je podnik predmetom
kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa
vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na
žiadosť veriteľov;

d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:
i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a
ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0."