V relácii Sobotné dialógy sa 3. júna 2017 stretli Milan Krajniak a Béla Bugár, pricom hlavnou témou ich diskusie bolo potvrdenie zrušenia takzvaných Meciarových amnestií Ústavným súdom SR a tiež stále živá téma extrémizmu na Slovensku.
Pravda Trvalý odkaz
Vyčkajme na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože práve kvôli tomuto (hanobenie pre politické presvedčenie, pozn.) viac ako 30 poslancov opozície dalo podnet na Ústavný súd, pretože to považujeme za neprípustné.
30 poslancov NRSR podalo na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade tzv. "protiextrémistickej novely" s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Medzi výhradami skupiny poslancov bola medzi inými aj problematika hanobenia osôb pre ich politické presvedčenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Poslanec Krajniak má zrejme na mysli tzv. "protiextrémistickú novelu" navrhnutú Ministerstvom spravodlivosti SR. "Od 1. januára 2017 nadobudli účinnosť viaceré legislatívne zmeny, ktoré presadilo ministerstvo spravodlivosti. Medzi nimi novela trestných kódexov, ktorej cieľom je efektívnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu," uvádza sa na stránke MS SR.
- "Úprava mení definíciu extrémistického materiálu. Na to, aby mohol byť materiál definovaný ako extrémistický už nebude nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dokázali jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom.
- Trestná bude po novom nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
- Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.
- Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o nich prechádza z 54 okresných súdov výlučne na Špecializovaný trestný súd. Tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry."
Proti tejto novele trestného zákona bolo dané podanie na Ústavný súd SR 30 poslancami NRSR na začatie konania o súlade právnych predpisov:
"Poslanci za rozporné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd považujú ustanovenia:
- § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
- § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
- § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ a
- § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“.
"Navrhovatelia vo svojom návrhu konštatujú, že doplnenie objektívnych stránok skutkových podstát aj o ochranu nijako nedefinovaných „iných skupín osôb" nenapĺňa požiadavku určitosti zákona, ktorá je prvou podmienkou právnej úpravy obmedzujúcej slobodu prejavu. Principiálny výklad tohto textu evokuje, že môže ísť o akúkoľvek inú skupinu osôb, ktorá je definovaná na základe jedného spoločného kritéria. Mohlo by ísť teda o skupinu fajčiarov, veteránov, recidivistov, prokurátorov, smetiarov, či pedofilov."
Ďalej za nesúladné s ústavou považujú doplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia: "Kriminalizácia verbálnych deliktov spočívajúcich v hanobiacich či nenávistných prejavoch voči skupinám a jednotlivcom definovaným na základe politického presvedčenia nie je podľa navrhovateľov kompatibilná s kritériami, ktoré stanovuje test proporcionality, a to predovšetkým na úrovni nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP, ak sa „sloboda prejavu uplatňuje ako politický prejav, obmedzenia sú ospravedlniteľné iba dokiaľ existuje jasná, naliehavá a presná spoločenská potreba".
Podľa skupiny poslancov je nová právna úprava náchylná na zneužitie, pretože tvrdenie "zdegenerovaný SaS- kár" by sa v tomto prípade mohlo stať dôvodom na začatie konania orgánov činných v trestnom konaní. Zjednodušene možno tvrdiť, že poslanci majú na mysli ochranu aj takého prejavu a kritiky,ktorý je formulovaný "neelegantným štýlom".
Výrok bol spomenutý v
Iné, Branislav Dobšinský
