V nedelu 23. apríla boli hostami relácie V politike minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) a poslanec NRSR Jozef Mihál. Hlavnou témou diskusie bola nezamestnanost. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu.
Pravda Trvalý odkaz
60-tisíc, to je vami uvádzané číslo s dohodou (zamestnancov na dohodu pozn.)
V súvislosti s novelizáciou zákona o službách a zamestnanosti, ktorá vstupuje do platnosti od mája tohto roka, sa Ján Richter ešte v novembri 2016 vyjadril, že sa zásadne obmedzí možnosť evidovaných na úrade práce privyrobiť si a finančne si prilepší 60-tisíc ľudí, ktorý dnes pracujú načierno na dohodu. Toto číslo potvrdzujú aj iné portály, napr. Sme alebo Pravda a je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.
Novelizácia zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je výrazne skloňovaná už od októbra a novembra 2016, kedy sa Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny rozhodlo sprísniť podmienky práce na dohodu. Vládny návrh zákona bol do parlamentu doručený 12. januára 2017 a schválený bol v treťom čítaní 22. marca 2017. 15. apríla 2017 bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 81/2017 a od 1. mája 2017 vstupuje do platnosti, čím sa výrazne menia podmienky zamestnávania na dohody osôb evidovaných na Úrade práce.
Ako sa ešte v roku 2016 vyjadril minister práce Richter, po novele zákona si má finančnú situáciu zlepšiť 60-tisíc ľudí. Zo strany štátu sa jedná o tvrdé kroky voči ľuďom, ktorí sú evidovaní na úradoch práce no zároveň nelegálne pracujú v súkromných firmách. V domácej ekonomike totiž pracuje podľa tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša načierno už takmer 60-tisíc ľudí a cieľom ministerstva práce je, aby tieto súkromné firmy zamestnali ľudí v trvalom pracovnom pomere. Ondruš ďalej hovorí: "Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu. My dnes reálne nedokážeme odhaliť a dokázať čiernu prácu v prípade ľudí, ktorí majú podpísané dohody,"
Na základe schválených zmien v zákone od začiatku mája, bude môcť evidovaný uchádzač o zamestnanie stále pracovať na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ale trvanie práce na dohodu nesmie presiahnuť 40 pracovných kalendárnych dní. Uchádzač tiež nesmie mať uzavretých viacero dohôd s rovnakým či viacerými zamestnávateľmi. Hranica príjmu, ktorý bude môcť nezamestnaný z dohody zarobiť zostáva nezmenená - necelých 149 € (75 % platného životného minima). Ak už uchádzač o zamestnanie pri podávaní žiadosti do evidencie pracuje na základe dohody, je povinný predložiť jej kópiu, ak k jej uzatvoreniu dôjde po zaradení do evidencie, musí jej kópiu uchádzač predložiť najneskôr deň pred začatím jej plynutia.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu novely zákona všetky zmeny vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Ďalej sa tu uvádza, že priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas vedenia v evidencii vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru osciloval v posledných rokoch okolo 60-tisíc. V skutočnosti je neskontrolovateľné a nedokázateľné, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahuje stanovený limit. Z praxe sa však v takmer všetkých prípadoch okrem priznanej odmeny nelegálne vypláca odmena oveľa vyššia. Jedným z argumentov, ktoré toto tvrdenie podporujú má byť aj vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 €, čo však nemôže pokryť ani dochádzanie na výkon práce.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
