Ako hodnotia prvý rok vlády predstavitelia koalície? Hostami relácie V politike dna 26. marca boli predseda NR SR a predseda strany SNS Andrej Danko, predseda vlády a predseda strany Smer-SD Robert Fico, podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Pozrite si ako vládni politici používali faktické informácie.
Nepravda Trvalý odkaz
…kompetenciu na zrušenie amnestií Národná rada nemá, že budeme prvý štát, ktorý pristúpi na hrane k takému zrušeniu, ktoré musí potvrdiť Ústavný súd (…).
Otázka zrušenia amnestií Národnou radou SR je právnicky problematická otázka, na ktorú majú odlišní odborníci odlišný názor. Viacerí tvrdia, že Národná rada, nemôže zrušiť amnestie a podľa Ústavy SR, ako nositeľ zákonodarnej moci takúto právomoc ani nemá. Slovensko by však v prípade ich zrušenia Dankom spomínanou cestou nebolo prvé. Stalo sa tak už v Argentíne a Uruguaji. Preto výrok predsedu parlamentu hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa JUDr. Petra Šamka NR SR nemá právomoc zrušiť amnestie: "Rozhodnutie prezidenta o amnestii by sa celkom určite nemalo zrušovať prostredníctvom ústavného zákona, či prostredníctvom akejkoľvek zákonodarnej aktivity parlamentu. A rovnako tak je neprijateľné, aby parlament rušil zákonom (a je bez významu, že ho označí za zákon ústavný) právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, či súdov v trestnom konaní, ktoré boli vydané v konkrétnej trestnej veci, respektíve aby rušil ich účinky."
V minulosti sa aj Andrej Danko vyjdaril, že parlament nemôze amnestie zrušiť:„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné," povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente.
Peter Kubina poukazuje na to, že vo viacerých prípadoch, ktorých skutková podstata je podobná ako v prípade Mečiarových amnestií, rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudky Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike by podľa neho mohli byť zároveň precedensmi v prípade, že by amnestie posudzoval tento súd. V Latinskej Amerike v minulosti rozhodoval Inter-americký súd pre ľudské práva o zrušení amnestií, ktoré udelili vlády týchto štátov samé na seba počas diktatúr.
K zrušeniu amnestií došlo v Argentíne v roku 2005. Po tom, čo ich zrušenie odsúhlasili obe komory parlamentu, Najvyšší súd definitívne rozhodol, že zákony o amnestiách boli nezákonne. Ide o amnestie z obdobia po vojenskej diktatúre, ktorá trvala od roku 1976 do 1983, a počas ktorej zmizlo 14000 osôb. Po znovunastolení demokracie sa začali snahy o stíhanie členov vojenských júnt za únosy, týranie a vraždy, čoho výsledkom boli násilné vojenské nepokoje. Vtedajší prezident Raúl Alfonsín sa túto situáciu pokúsil upokojiť vydaním dvoch zákonov. V roku 1986 vydal prvý zákon, ktorý stanovil 60-dňový limit na začatie nových stíhaní. Keďže tento zákon nepomohol zmariť vyšetrovanie, prezident vydal druhý zákon v roku 1987, ktorým automaticky udelil imunitu všetkým členom armády, okrem najvyšších veliteľov.
Takmer rovnaká amnestia bola zrušená aj v Uruguaji v roku 2011. Tá pochádza z roku 1986 a taktiež ospravedlňuje zločiny vojenskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1973 do 1985. Skupina IELSUR, ktorá sa zaoberá ľudskými právami, obviňuje 90 bývalých militantov z vrážd a únosov podozrivých ľavicových oponentov vtedajšieho režimu. Stovky vojakov sú skupinou 28 žien obviňovaní zo sexuálneho zneužívania v nápravných centrách.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
