Ravasz vo výroku spomína Inštitút osobitného príjemcu. Tento inštitút týkajúci sa oblasti štátnych sociálnych dávok bol zakotvený ešte zákonom č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a upravujú ho 3 právne predpisy: zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. 

Účelom inštitútu osobitného príjemcu je zabezpečiť, aby poskytovaná štátna sociálna dávka plnila svoj účel pri zabezpečovaní nevyhnutných potrieb novorodenca, ako aj pri zabezpečení výchovy, výživy a starostlivosti o maloleté nezaopatrené dieťa. Osobitným príjemcom je spravidla obec, kde má oprávnená osoba trvalý alebo prechodný pobyt a kde je aj predpoklad objektívneho posúdenia a následne aj zabezpečenia účelného využitia štátnej sociálnej dávky. Obce môžu realizovať výkon osobitného príjemcu vecnou formou alebo peňažnou formou.

Model e-pay platobnej karty je určený pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Podľa programu SaS (pdf, str. 37) bude možné jej prostredníctvom uskutočňovať len bezhotovostné platby na presne vymedzenom okruhu platobných terminálov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zriadi každému jej užívateľovi účet, na ktorý mu denne bude posielať 1/30 dávok po odrátaní platieb za plyn, vodu a elektrinu. Podľa názoru odborníkov sú e-pay karty technickejšie a sofistikovanejšie riešenie Inštitútu osobitného príjemcu.

Ďalším nástrojom, ktorý je principiálne podobný, môžu byť vodovodné automaty, ktoré zaviedli napríklad v Plaveckom Štvrtku."Prístroj na vodu pripomína mliečny automat, zohnali ho od výrobcu z Brna. Rómovia chodia na obecný úrad, kde im úradníčka nabije do čipu potrebný počet impulzov – jeden impulz = 10 litrov vody."