V nedelu 5. februára 2017 v relácií "V politike" sa debatovalo o práve schválenej novele zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolocností. Okolo na prvý pohlad nie príliš zaujímavej téme vznikla búrlivá debata medzi štyrmi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodli sme sa pozriet na faktické výroky troch debatujúcich, overili sme tak tvrdenia Martina Poliacika (SaS), Jána Podmanického (Smer-SD) a Borisa Kollára (Sme rodina). Ak chcete vediet okrem iného napríklad to, o com je jediný pravdivý výrok Borisa Kollára, precítajte si našu analýzu.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Nerobme zo Slovenska nejakú super extrémistickú krajinu. Veď vo všetkých veľkých štátoch sú nejaké radikálne skupiny. V Nemecku je to 15 %, v Španielsku skoro 30 %, vo Francúzsku skoro 30 %.
Ján Podmanický v tomto výroku porovnával postavenie extrémizmu doma a v západnej Európe, pričom podporou radikálnych hnutí v spomenutých štátoch chcel dokázať, že situácia na Slovensku nie je až taká zlá. Vzhľadom na rôzne okolnosti v týchto krajinách a na Slovensku, ale taktiež rôznym stupňom radikalizmu (resp. extrémizmu) politických strán, ktoré má Podmanický (pravdepodobne) na mysli je takéto porovnanie zavádzajúce a zľahčuje domácu situáciu.
Podmanický nijako nešpecifikuje, ktoré radikálne skupiny má v daných štátoch na mysli, pravdepodobne však myslí strany AfD v Nemecku,Front Nationale vo Francúzsku a Podemos v Španielsku. AfD v Nemecku naozaj dosahuje podporu viac ako 15 %. V prípade francúzskej Front Nationale sa zasa ich "šéfka" Marine Le Penová v prieskumoch pred prezidentskými voľbami teší podpore viac ako 25 % resp. 30 %. Podemos získal v zatiaľ posledných parlamentných voľbách v júni 2016 21,1 %.
Napriek tomu, že okrem Podemosu čísla Podmanickému sedia, je veľmi ťažké zaradiť tieto strany do jednej skupiny s ĽSNS, ktorá na Slovensku predstavuje extrémistickú stranu v parlamente. ĽSNS, AfD a Front Nationale spája populizmus, protimigrantská a protieurópska rétorika, avšak ĽSNS sa okrem týchto spomenutých znakov otvorene hlási k fašistickému dedičstvu a viacerí jeho predstavitelia spochybňovali holokaust a obdivujú fašistický Slovenský štát:
"In contrast to most of Europe’s far-right groups, “it’s truly neo-Nazi, it advocates the legacy of the Nazi war state,” hovorí Chmelár.
Aj podľa Miroslava Mareša, experta na extrémizmus z Masarykovej univerzity patrí ĽSNS spolu s maďarským Jobbikom a gréckym Zlatým úsvitom k najviac otvorene neo-nacistickým stranám v Európe.
Nutno priznať, že s fašistickým dedičstvom sa vyrovnávala počas svojej predchádzajúcej epochy aj Front Nationale, keďže bola spoluzaložená niekoľkými bývalými kolaborantmi z Vichistického Francúzska. Počas prvých rokov jej existencie mala taktiež omnoho tvrdšiu rétoriku, avšak po nástupe Marine le Penovej do postu predsedkyne ju strana výrazne zjemnila.
Strana Podemos sa nachádza na opačnej strane politického spektra ako ostatné spomenuté strany. Často je označovaná za ľavicovo-populistickú, podobne ako v niektorých prípadoch aj SMER. Podemos nezdieľa s ostatnými stranami ani protiimigrantskú a protieurópsku rétoriku, preto sa len ťažko môže s ĽSNS porovnávať.
Nutnosťou je v tomto prípade aj oddeliť pojmy "radikálny" a "extrémny". Ján Podmanický podľa kontextu, v ktorom je použité, považuje slovo "radikálny" za synonymum slova "extrémny" čo, ale nie je politologicky presné a slová je nutné oddeľovať. Potvrdzuje to aj politológ Peter Spáč:
"Všetko závisí od chápania pojmu "radikálny". V zásade sa zvykne odlišovať "radikálna" a "extrémna" ľavica/pravica, ale je fakt, že v anglickom jazyku (čo je dominantný jazyk vedy) sa pojem "far left / far right" často využíva aj ako zastrešujúci pojem pre obe podskupiny. Jednoducho povedané, nie je univerzálna zhoda, ako s danými pojmami narábať. Osobne si však myslím, že je v rámci krajných ľavíc/pravíc potrebné dané podskupiny vymedzovať. Strany typu ĽSNS alebo maďarský Jobbik sú extrémne a viaceré západoeurópske okrajové strany nedosahujú ich radikalizmus."
Čo sa týka preferencii strany Kotleba-ĽSNS, podľa prieskumu agentúry Focus z januára 2017, má podporu 10,2 % voličov.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
