V nedelu 5. februára 2017 v relácií "V politike" sa debatovalo o práve schválenej novele zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolocností. Okolo na prvý pohlad nie príliš zaujímavej téme vznikla búrlivá debata medzi štyrmi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodli sme sa pozriet na faktické výroky troch debatujúcich, overili sme tak tvrdenia Martina Poliacika (SaS), Jána Podmanického (Smer-SD) a Borisa Kollára (Sme rodina). Ak chcete vediet okrem iného napríklad to, o com je jediný pravdivý výrok Borisa Kollára, precítajte si našu analýzu.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Taliani, Holanďania, Nemci registráciu (cirkví a náboženských spoločností, pozn.) nemajú vôbec, majú asignačné dane…
Poliačik si za príklady zvolil tri krajiny, v ktorých je cirkev odlúčená od štátu a teda nedostáva od štátu finančné prostriedky. Na druhej strane, v každej z nich má cirkev vyriešené financovanie iným spôsobom. V Taliansku, ako hovorí Poliačik, existuje asignačná daň. Nemecko má zavedenú cirkevnú daň a v Holandsku je financovanie cirkvi zabezpečené regionálne z darov. Taktiež s registráciou cirkví to nie je celkom tak, ako tvrdí Poliačik. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
"Asignácia dane je právo daňovníka poukázať určitú časť ním zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely." Asignačné dane sú spojené aj s odlukou cirkvi od štátu, kedy by na cirkev už neprispieval štát, ako tomu je napríklad dnes na Slovensku, ale prispievali by samotní veriaci časťou z odvedenej dane (ako napríklad dnes môžu poukázať 2% občianskym združeniam podľa vlastného uváženia).
Niektoré krajiny už takúto daň majú a štát neprispieva cirkvi nič. Asignačná daň je zavedená napríklad v Taliansku, Španielsku či Maďarsku. V Nemecku je zasa systém trochu iný a existuje tu špeciálna cirkevná daň, ktorá je samostatnou daňou oddelenou od daní odvádzaných štátu. Holandsko je podľa denníka Die Welt osobitným prípadom, keďže neexistuje cirkevná daň, ani asignačná daň, ale náboženské spoločnosti sú financované regionálne z darov.
Pokiaľ ide o registráciu cirkví a náboženských spoločností, tak v Nemecku sa cirkvi nemajú povinnosť registrácie. ale robia tak, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov. V Taliansku je možné založiť si akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. V Holandsku nejestvujú žiadne osobitné požiadavky – cirkevné organizácie fungujú v podobe právnických osôb.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
