Ján Budaj

Zmena zdola
Pravda Trvalý odkaz

Most-Híd hlasoval za v apríli 2016, 2014, 2006, 2005, vždy za (o návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, pozn.). Až v apríli tohto roku sa jednoducho sa zdá, že na chvíľu ten klub po príchode do koalície s Ficom stratil pôvodnú hodnotovú orientáciu, pokiaľ ide o amnestie. Áno, aj vy ste nehlasovali pán Gál v apríli 2016.

V apríli 2016 sa v parlamente hlasovalo o zrušení Mečiarových amnestií, išlo o opozičný návrh. Tento návrh podporili štyria poslanci Most-Híd, medzi nimi Béla Bugár a František Šebej. Gábor Gál nehlasoval. Celý klub návrh nepodporil, takže ukázalo sa, že došlo k istej zmene, pritom nebudeme hodnotiť, či skutočne došlo k strate hodnotovej orientácie u členov klubu. Je pravdou, že v hlasovaniach o tomto návrhu predtým, klub Most - Híd hlasoval vždy jednotne v prospech návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

To, koľkokrát sa už objavil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií v parlamente, sleduje aj na to vyhradená webová stránka. Most - Híd sa dostal do parlamentu až v roku 2010, pritom mnohí členovia pôsobili v parlamente aj predtým ako členovia SMK - MKP.

Prvýkrát sa návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií dostal do parlamentu ešte v roku 2002, hlasovalo sa o návrhu 10. júla 2002. Z 96 prítomných poslancov vtedy za hlasovalo 56 poslancov, proti 26 a 14 sa zdržali hlaovania. Medzi poslancami, ktorí hlasovali za návrh, boli aj vtedajší poslanci za SMK. Klub SMK mal 14 členov, všetci hlasovali za návrh, až na dvoch poslancov, ktorí boli neprítomní. Návrh podporil napr. Béla Bugár alebo Miklós Duray. Gábor Gál v tom čase ešte nebol v parlamente.

V máji 2005 sa návrh na zrušenie amnestií dostal opäť do parlamentu. Zo 132 prítomných návrh podporilo 65 poslancov, proti hlasovalo 54 poslancov. Z 20 členného klubu SMK nehlasovali v prospech návrhu traja, z toho dvaja neboli prítomní a Duray návrh nepodporil. 

V októbri 2006 parlament hlasoval o návrhu poslancov, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu na zrušenie amnestií. Tento návrh podporovali poslanci za SMER, SNS a HZDS. Proti návrhu, a preto za pokračovanie v rokovaní hlasovalo 52 poslancov, medzi nimi aj 10 poslancov z klubu SMK. Proti hlasovali napríklad Gábor Gál, Zsolt Simon alebo Gyula Bárdos. Deväť poslancov nebolo prítomných z klubu SMK, chýbal aj Béla Bugár. Jeden poslanec, József Berényi nehlasoval.
Národná rada sa zaoberala s návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení amnestií aj v októbri 2008. Z prítomných 134 poslancov, návrh podporilo 55 poslancov, hlasovalo proti 65 poslancov. Celý dvadsaťčlenný klub SMK, s výnimkou jedného neprítomného hlasoval v prospech návrhu. Návrh podporil Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon.
Návrh na zrušenie amnestií sa objavil aj počas Radičovej vlády, vo februári 2012. Z prítomných 141 hlasujúcich návrh podporilo 78 poslancov, zdržalo sa 61 poslancov. Návrh nepodporil klub Smeru a SNS. V tej dobe bola v parlamente už strana Bélu Bugára, Most-Híd. Strana mala 14 členný klub, každý z klubu návrh podporil.
V predposlednom hlasovaní zo 17. marca 2015 (návrh do parlamentu bol podaný ešte v roku 2014) hlasovali opäť všetci poslanci strany Most-Híd, rovnako ako 45 poslancov, "za" prerokovanie návrhu v druhom čítaní (až na neprítomného Árpáda Érseka). Proti hlasovali 3 poslanci a hlasovania sa "zdržalo" 77 zákonodarcov, boli to politici z klubu Smer.
Posledné hlasovanie o rovnakom návrhu, tentokrát z dielne poslanca Budaja, sa uskutočnilo 28. apríla 2016. Štyri členovia klubu Most-Híd hlasovali za návrh, rovnako ako ďalších 51 poslancov. Návrh podporil Bugár, Šebej, Elemér Jakab a Peter Kresák. Poslanec Bastrnák bol neprítomný, poslanec Csicsai sa hlasovania zdržal. Poslanci Gál, Péter Vörös, Edita Pfundtner a Irén Sárközy nehlasovali.
Je potrebné dodať, že pri týchto návrhoch ide o pokus o zmenu ústavného zákona, na ktorého podporu je nutných minimálne 90 poslancov.
Téma zrušenia mečiarových amnestií sa opäť otvorila po smrti bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Mečiarove amnestie sa týkali najmä zablokovania vyšetrovania únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča ml.. Následne prezident Kiska listom venovaným poslancov žiadal o otvorenie diskusie o zrušení mečiarových amnestií.
Premiér Fico navrhol prijať deklaráciu, ktorá by morálne odsúdila Mečiarove amnestie nakoľko Smer právne zrušenie amnestií nepodporuje. 
 

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Adventných 40 minút s Kalinákom na TA3

V nedelu 5. decembra 2016 bol hostom relácie "V politike" Robert Kalinák. Kalinák mohol tu vyskúšat, aké to je "dávat to na premiéra", kedže nemal diskusných partnerov. Kalinák zopakoval tvrdenia o ekonomických úspechoch krajiny. Výrok o tom, že Slovensko má najvyšší hospodársky rast v EÚ alebo v eurozónze sa objavuje pravidelne - pritom pravda to už nie je. Ked príde na rad otázka na boj proti korupcie, minister vnútra argumentuje s elektronickým trhoviskom, reformou ESO ako aj s prípadmi, kedy niektorí funkcionári boli ovinení z korupcie. Škoda, že stále hovorí o tých istých prípadoch. V debate nemohli chýbat štatistiky, minister vnútra argumentuje najradšej s klesajúcou tendenciou dopravných nehôd a s nižším poctom mrtvych na cestách. Sú to nespochybnitelné a lahko dohladatelné údaje, Kalinák sa pri nich ani nemýlil, až na jeden prípad.

Je zaujímavé si spätne uvedomit, že v debate, ktorá sa konala týžden pred snemom Smeru, sa neobjavila téma "neprispôsobivých" a údajná potreba razantnejšieho prístupu polície voci tejto skupine.